SME
Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Zanedbaná Filiálka čaká na svoj nový osud

Zatiaľ slúži ako venčisko a parkovisko

Bývalá stanica FiliálkaBývalá stanica Filiálka (Zdroj: Jana Liptáková)

NOVÉ MESTO. Dlhý úzky slíž vedúci pozdĺž koľají od Trnavského mýta až niekam po stanicu Vinohrady. Takto je na mape, ktorá je súčasťou urbanistickej štúdie brownfieldov v Bratislave, označené nevyužívané územie železničnej stanice Filiálka a priľahlej železničnej trate. Spolu má 14,71 hektára, je bez environmentálnej záťaže a dnes sa roky zanedbané územie využíva len ako občasné venčisko pre psov či parkovisko. Bombastické plány na znovuoživenie stanice spred desiatich rokov sa nezrealizovali a jej ďalší osud je nejasný. O možnom využití tohto lukratívneho územia takmer v samom centre mesta niečo naznačila štúdia rozvoja železničnej dopravy v Bratislave a celom kraji, ktorú si dali vypracovať Železnice Slovenskej republiky a ktorú predstavili minulý rok.

Skryť Vypnúť reklamu

Mesto Bratislava, Bratislavský samosprávny kraj ako aj ministerstvo dopravy preferujú takzvanú rozvojovú alternatívu, ktorej súčasťou je aj výstavba novej stanice Filiálka.

„Rokujeme s vedením železníc, chceme byť nápomocní pri najvhodnejšom riešení tohto priestoru, avšak rozhodovaciu právomoc v tomto má štát, teda ministerstvo dopravy prostredníctvom ŽSR,“ informoval hovorca Bratislavy Peter Bubla.

ŽSR nepriamo taktiež podporuje túto alternatívu. „ŽSR preferujú také riešenia, ktoré majú najväčší prínos v oblasti zvýšenia bezpečnosti a zrýchlenia dopravy, zlepšenia komfortu pre cestujúcich a obyvateľov hlavného mesta a jeho okolia. Vybudovanie stanice Filiálka patrí práve medzi takéto riešenia,“ uviedol Michal Lukáč, hovorca ŽSR.

S Filiálkou ráta iba jedna z odporučených

Štúdia realizovateľnosti uzla Bratislava odporúča z päť najlepších riešení dve najperspektívnejšie na ďalšie posúdenie a spracovanie. Prvá, takzvaná nerozvojová, alternatíva s predpokladanou cenou 740 miliónov eur bez DPH využíva súčasný počet železničných staníc a medzistaničných úsekov. Diaľková a medziregionálna osobná doprava je sústredená do Hlavnej stanice, regionálna a prímestská doprava je rozdelená medzi Hlavnú stanicu a stanice Nové Mesto, Petržalka a Podunajské Biskupice.

Skryť Vypnúť reklamu

Druhá, rozvojová, alternatíva s predpokladanou cenou 950 mil. eur bez DPH si vyžaduje aj nové traťové úseky a infraštruktúru. Ide najmä o novú stanicu Filiálka a nový medzistaničný úsek Predmestie – Filiálka. Diaľková a medziregionálna osobná doprava je takisto sústredená do Hlavnej stanice, ale regionálna a prímestská doprava z troch smerov Pezinok, Senec a Dunajská Streda je vedená do stanice Filiálka. Regionálne vlaky z ďalších troch smerov Malacky, Rajka a Viedeň cez Kittsee sú vedené do stanice Petržalka a vlaky zo smeru Viedeň cez Marchegg do Hlavnej stanice.

Podľa ministerstva dopravy je alternatíva so stanicou Filiálka riešením nielen pre nové smerovanie časti regionálnych vlakov, ale aj pre zvýšenie atraktívnosti prímestskej železničnej dopravy v Bratislave. „Táto alternatíva totiž vyniká najväčšími socio-ekonomickými prínosmi,“ uviedla Karolína Ducká, hovorkyňa ministerstva dopravy.

Skryť Vypnúť reklamu

Ide napríklad o také úspory cestovného času, ktoré dokážu motivovať cestujúcich k prestupu z áut do vlaku. Očakávané sú aj úspory nákladov na prevádzku koľajových vozidiel či ďalšie prínosy v podobe nižšej nehodovosti, hluku a emisií. Naplnenie týchto cieľov si však bude vyžadovať dodatočné investície nad rámec spracovanej štúdie realizovateľnosti a spoločný postup štátu, Bratislavského samosprávneho kraja a mesta Bratislava pri spracovaní viacerých strategických dokumentov a Plánu udržateľnej mobility. Zainteresované subjekty budú musieť spolupracovať aj pri hľadaní potrebných finančných zdrojov vrátane eurofondov.

Až do Petržalky?

Na rozdiel od pôvodného projektu takzvaného koridoru TEN-T 17 spred desiatich rokov, v aktuálnej štúdii je stanica Filiálka navrhovaná ako koncová stanica. To by znamenalo, že vlaky by odtiaľ nepokračovali ďalej. Ako však upozorňuje Ducká, varianta s pokračovaním trate nebola predmetom štúdie, preto túto problematiku nerieši.

Podľa magistrátu by však možnosť pokračovania železničnej trate z Filiálky mala byť tiež dôležitým kritériom hodnotenia možnej investície do novej stanice.

BSK momentálne spracováva strategický dokument Plán udržateľnej mobility. Okrem revitalizácie úseku Bratislava Predmestie – Bratislava-Filiálka odporúča aj preverenie možnosti predĺženia tejto trate na Nivy či preverenie možnosti koľajového prepojenia s Petržalkou, informovala Lucia Forman, hovorkyňa BSK.

Rokovania medzi BSK, mestom Bratislava, ŽSR a ministerstvom dopravy na tému rozvoja železničnej dopravy v Bratislave a celom kraji stále prebiehajú. Rozhodnutie o konečnej alternatíve pre uzol Bratislava a teda aj o Filiálke bude nasledovať až po environmentálnom posúdení celého investičného plánu, vypracovania urbanistickej štúdie okolia stanice Filiálka ako aj prerokovania s verejnosťou, uviedla Ducká.

Trocha histórie

Železničná stanica Bratislava Filiálka sa skrýva za betónovým múrom pri Istropolise, blízko historickej budovy konskej železnice. Kedysi to bol priemyselný okraj mesta, ale dnes sa stanica nachádza v atraktívnej lokalite širšieho centra. Svojim účelom už neslúži od 80. rokov minulého storočia, aj keď odstavené vagóny sa tu dali vidieť ešte do nedávna.

Related article Technickú vychytávku je opäť vidieť Čítajte 

Stanica bola vybudovaná po roku 1880. Postupne sa do nej popripájali vlečky firiem, ktoré si tu vybudovali svoje výrobné priestory. Technickou vychytávkou bolo pripojenie vlečky idúcej do firmy Siemens. Z priestorových dôvodov tu použili Rohlederovu koľajnicu. Toto riešenie umožnilo vagónu kolesami na jeho jednej strane „vyliezť“ na koľajnicu a zvládnuť prudkú zákrutu bez vykoľajenia. Jej zvyšok je, vďaka Zelenej hliadke, ktorá ju minulý rok vykopala spod nánosov zeminy a buriny, znova viditeľný.

Do dnešného dňa sa tu zachovali koľajiská ako aj výpravná budova železničnej stanice, aj keď v značne zdevastovanom stave. Mesto ju v rámci urbanistickej štúdie brownfieldov, ktorá ešte nebola schválená a bola predložená verejnosti na pripomienkovanie, navrhuje vyhlásiť za národnú kultúrnu pamatku alebo pamätihodnosť.

„Táto staničná budova, tradičný reprezentant železničných stavieb obdobia Rakúsko-Uhorska, má predovšetkým historickú hodnotu, keďže bola súčasťou prvej konskej železnice na Slovensku spájajúcej Bratislavu s Trnavou. Nachádza sa v typickom brownfielde, a je dlhodobo nevyužívaná, čo však nevylučuje jej obnovu a konverziu na nový účel v rámci celkovej revitalizácie územia v budúcnosti,“ píše sa v štúdii.

Koridor TEN-T 17

Pravdepodobne najbližšie mal priestor Filiálky k revitalizácii pred desiatimi rokmi keď sa pripravoval projekt výstavby železničného koridoru TEN-T 17. Ten mal viesť z Paríža cez Viedeň až do Bratislavy. Jeho súčasťou bolo vybudovanie novej podzemnej železnice zo stanice Predmestie do stanice Petržalka s tunelom popod Dunaj a vybudovaním podzemnej niekoľkoposchodovej stanice v priestore historickej Filiálky. Celkové náklady na projekt sa mohli priblížiť až k 2 miliardám eur. Neskôr sa od možnosti vybudovať tunel popod Dunaj upustilo.

Projekt výstavby podzemnej trate, ktorá mala prepojiť Predmestie so stanicou Filiálka, zrušil v októbri 2012 vtedajší šéf rezortu dopravy Ján Počiatek. Bolo to v období, keď už železnice vyhodnocovali tender na firmu, ktorá mala budovať trate a postaviť podzemnú stanicu. Dôvodom zrušenia projektu bola štúdia realizovateľnosti, ktorá projekt neodporučila z ekonomických a technických dôvodov. Vyše 420 miliónov eur z Operačného programu Doprava, ktoré boli pôvodne určené na projekt Filiálka, bolo použitých na alternatívne projekty ako bol nákup električiek či rekonštrukciu Starého mosta.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  4. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  7. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  8. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 25 113
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 18 465
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 12 874
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 344
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 648
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 6 848
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 783
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 721
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 445
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 956
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu