Vyplynulo to zo záverečného účtu mestskej časti, ktorý schválili minulý týždeň ružinovskí poslanci. "Vopred sme rátali s rezervou, lebo sa zmenila situácia v oblasti daní," komentoval starosta Pavol Kubovič.
Tento rok si ešte môžu mestské časti ponechať časť výnosu z dane z nehnuteľností, ktorá je výrazným zdrojom príjmu, no na budúci rok už bude daň vyberať mesto. V Ružinove pritom tvorili dane najväčšiu časť, až 40 percent príjmov vlaňajšieho rozpočtu. Skutočný príjem z dane z nehnuteľností bol 176 miliónov korún z celkovej sumy 530 miliónov bežných príjmov.
Bežné výdavky tvorili 85 percent výdavkovej časti - konkrétne to bolo 189 miliónov korún. Z toho fungovanie miestneho úradu stálo Ružinovčanov 73 miliónov, práca zastupiteľstva 2,9 milióna korún.
Letná a zimná údržba ciest III. a IV. triedy si vyžiadala náklady vyše 15 miliónov, na údržbu zelene išlo 22 miliónov.
Ďalších 17 miliónov stálo nakladanie s komunálnym odpadom. Od mesta pritom Ružinov dostal na túto oblasť len 4,4 milióna, čo v minulosti kritizoval starosta Kubovič.
Najviac, 220 miliónov korún však išlo na prevádzku materských a základných škôl v správe mestskej časti. Tieto peniaze mestská časť dostala ako dotáciu na pôvodné a prenesené kompetencie štátu.
Najviac z 80-miliónovej položky kapitálových výdavkov išlo na obytný komplex na Vietnamskej ulici v Trnávke - 22 miliónov korún. Ďalej Ružinov financoval dostavbu areálu Radosť pri Štrkoveckom jazere, nákup mobilnej ľadovej plochy a futbalového ihriska na Nevädzovej. (lin)
