Článok pokračuje pod video reklamou
Keď sa opýtate ľudí, aký cudzinecký prvok najviac vnímajú v Bratislave, odpoveďou býva najčastejšie - jedlo. A keďže práve jedlo je téma, ktorá vie ľudí spájať, občianske združenie Mareena zamerané na integráciu migrantov a utečencov na Slovensku, pripravilo gastromapu Bratislavy zameranú na cudzokrajné kuchyne. Ukazuje nielen kde ľudia môžu ochutnať exotické jedlá, ale aj získať informácie o cudzincoch.
“Pri spoločnom stole sa ľudia nielen spoločne najedia, ale aj dobre porozprávajú a lepšie spoznajú. Jedlo tak môže otvoriť témy, ktorých by sme za iných okolností nedotkli. Tak sme si povedali, že vytvorením gastromapy by sme mohli poukázať na rozmanitosť nášho mesta a dôležitosť cudzincov v našej spoločnosti, a zároveň vytvoriť praktického sprievodcu gastrosvetom Bratislavy,“ hovorí Andrea Kutlíková z OZ Mareena.
Samotná mapa je súčasťou dlhodobej kampane zameranej na integráciu cudzincov do spoločnosti, ktorú Mareena trochu provokatívne nazvala #plnezuby. Čoho? Predsa dobrého jedla.
Aj pouličné stánky aj fancy reštaurácie
S výberom prevádzok do mapy im pomohol foodbloger Čoje, vlastným menom Daniel Feranc, ktorý bloguje o jedle najmä v Bratislave, ale aj široká verejnosť. O vizuálnu stránku mapy sa postarala mladá talentovaná ilustrátorka Adela Režná.
„Základným predpokladom bolo, aby vybraná reštaurácia alebo pouličný stánok boli vo vlastníctve cudzinca a aby aj šéfkuchárom bol cudzinec,“ povedala Kutlíková.
Na mape sa dostalo spolu 60 prevádzok – od pouličných stánkov s občerstvením cez obyčajné reštaurácie až po tie luxusné ponúkajúce vietnamské, indické, talianske, čínske, thajské, turecké, ruské a iné cudzokrajné jedlá.
Medzi tie najlegendárnejšie patrí vietnamský stánok Phong Nam na trhovisku na Miletičovej ulici. To je presne to miesto, vďaka ktorému sa v Bratislave stala populárnou vietnamská kuchyňa. „Je to skvelá ukážka toho, ako sa z nejakého miesta stane legenda,“ hovorí Kutlíková.
OZ Mareena
Prostredníctvom dobrovoľníckeho programu a vzdelávacích aktivít Mareena asistuje cudzincom pri integračnom procese, prostredníctvom komunitných aktivít vytvára priateľské prostredie, ktoré spája Slovákov s cudzincami, a rozvíja otvorenú celospoločenskú diskusiu o témach migrácie, integrácie a ich výzvach.
Pôvodne tu ponúkali bežnému miletičkovskému davu klasickú poslovenčenú „čínu“ vrátane vyprážaného syra. Vietnamské jedlá varili len bokom pre svojich krajanov. Potom ich Bún bó Nam Bô objavili umelci a kreatívci z neďalekej Cvernovky. Dnes sa na ich jedlá stojí v rade. Ako Kutlíková dodala, aj keď pôvodný stánok sa už dočkal rozšírenia a určitého vylepšenia, jeho vizuál ostáva stále streetfoodový a autentický a prevádzkuje ho stále tá istá rodina.
Príbeh indického bistra Punjabi Dhaba je trochu iný. „Začali najprv s malým bistrom pri Račianskom mýte a postupne zakladali ďalšie a ďalšie prevádzky po Bratislave. Jednu otvorili nedávno v Eurovei. “
Tretím miestom, ktoré je jej srdcu veľmi blízke, je čínska reštaurácia Jasmin pod Bratislavským hradom. Len omylom sa nedostala na prvé vydanie mapy.
„Je to reštaurácia, do ktorej som, ako rodená Bratislavčanka, od mala chodila s mojimi rodičmi. V tej dobe to bolo také trocha exotické miesto, pretože v meste nebolo vtedy veľa miest, kde sa podávali ázijské jedlá,“ hovorí Kutlíková.
Reštauráciu založila čínska rodina, ktorá sem prišla pred viac ako 20 rokmi a stále ju prevádzkuje.
Related article Nové Mesto dostalo mapu zaujímavostí Čítajte Medzi detisatimi tipmi foodblogera Čoje je aj Antica Toscana, talianska rodinná reštaurácia Rusovciach, ktorú prevádzkuje napoly Slovák a napoly Talian Mirko Berretti, japonská reštaurácia Ramen Kazu na Panskej ulici ale aj skromný stánok Musafer na Trnavskom mýte, v ktorom afganský migrant Musafer ponúka Döner kebab. Na rozdiel od iných kebabární si mäso napichnuté na dlhej ihle nekupuje ako polotovar, ale pripravuje si ho sám. To sa aj odráža na chuti jeho kebabu.
Na mapu sa dostalo aj päť slovenských prevádzok, so slovenskými kuchári, ktorí však vedia cudzokrajné jedlá pripraviť tak autenticky, že si bez nich nedokázali mapu predstaviť. Sú to Bao Brothers, DollFin Poke Shop, Fou Zoo, Grizzly Tacos a Svadby a kari.
Každý trinásty obyvateľ Bratislavy je cudzinec
Mapa tiež pripomína mnohonárodnostnú históriu Bratislavy, a tiež to, že mnoho jedál, ktoré Bratislavčania považujú za svoje, sem priniesli cudzinci. Vedeli ste , že dnešnú klasiku – pagáče, rezance s tvarohom či klobásu k nám priniesli osmanskí Turci?
Related article Aj Bratislava už má svoju módnu mapu Čítajte „Dnešní obyvatelia Bratislavy s cudzokrajným pôvodom sem prichádzajú najčastejšie z pracovných dôvodov a pochádzajú zo Srbska, Ukrajiny, Česka, Ruska, Nemecka, Talianska, Francúzska, Rumunska, Rakúska a Vietnamu,“ píše sa na mape.
Celkovo tvoria približne 8 percent bratislavskej populácie, čo znamená, že takmer každý trinásty obyvateľ mesta je cudzinec.
Prvé mapy sa rýchlo minuli
Najprv vytlačili 300 máp, z ktorých časť rozdistribuovali v rámci ich decembrového fundraisingového projektu. Tí, ktorí projekt podporili sumou 8 eur, dostali mapu, tí, ktorí prispeli viac dostali tašku, kurz varenia s africkým kuchárom alebo večeru v perzskej reštaurácii pre dvoch. Do kampane sa zapojilo 166 ľudí a vyzbieralo sa 3991 eur, o 491 eur viac, ako bol pôvodný cieľ. OZ Mareena za ne vyškolí 20 dobrovoľníkov, ktorí budú pomáhať utečencom lepšie sa integrovať, zorganizuje 10-týždňový kurz slovenského jazyka pre cudzincov či prednášky na školách o migrácii a integrácii.
Prvý náklad sa míňal rýchlejšie ako pôvodne očakávali, dali vytlačiť doplnenú verziu mapy, bude k dispozícii aj vo vybraných kamenných predajniach a kníhkupectvách. Cena by mala byť o niečo nižšia ako pôvodných 8 eur. Mareena ju plánuje na jar vydať aj v angličtine.
OZ Mareena
Prostredníctvom dobrovoľníckeho programu a vzdelávacích aktivít Mareena asistuje cudzincom pri integračnom procese, prostredníctvom komunitných aktivít vytvára priateľské prostredie, ktoré spája Slovákov s cudzincami, a rozvíja otvorenú celospoločenskú diskusiu o témach migrácie, integrácie a ich výzvach.
