PETRŽALKA. Sad Janka Kráľa, jedna z najcennejších zelených oáz v hlavnom meste, sa konečne dočká obnovy. Magistrát o tom informuje pri vstupoch do parku prostredníctvom informačných tabúľ. O prevádzkovú bezpečnosť drevín, ktoré sú vážne poškodené, odumierajúce či odumreté a bezprostredne tak ohrozujú návštevníkov parku sa postará ešte túto zimu.
Drevinám chýba systematická starostlivosť
Zdravotný stav stromov v Sade Janka Kráľa nie je dobrý. Dôvodom je jednak absencia systematickej starostlivosti, ale aj zmeny vodného režimu po výstavbe vodného diela Gabčíkovo.
„Trvalé zvýšenie hladiny podzemnej vody a jej neprirodzená stabilizácia na vyššej hladine mala a má dopady na koreňové sústavy najmä starších a mohutnejších drevín,“ vysvetlil Peter Bubla, hovorca magistrátu.

Krajský pamiatkový úrad Bratislava pripomína, že v parku sa dlhodobo zanedbáva údržba. „Absentuje koncept údržby/obnovy porastových štruktúr parku. V okrajových častiach dochádza napríklad k zarastaniu náletmi, čo znižuje kvalitu porastov,“ konštatuje Eva Falbová z KPÚ Bratislava.
Prvá fáza obnovy národnej kultúrnej pamiatky, je naplánovaná na túto zimu. Mesto predbežne plánuje vyrúbať 11 stromov, ktoré predstavujú bezprostredné ohrozenie. Výrubové konanie mesto spustí na základe spracovanej inventarizácie drevín.

„Zároveň bude v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom schválený plán sadových úprav, v rámci ktorých plánujeme sad obnovovať výsadbou nových drevín. Revitalizácia sadu bude pokračovať rekonštrukciou chodníkov, osvetlenia, prvkov zverokruhu, fontány v parku a aj obnovou mobiliáru parku,“ informoval Bubla.
Krajský pamiatkový úrad Bratislava vníma pozitívne snahu mesta riešiť súčasnú situáciu v parku komplexne, čo si však na oplátku vyžaduje viac času.
Ako Falbová vysvetlila, v zmysle Florentskej charty je historický park/záhrada architektonická kompozícia, ktorej podstatné zložky sú predovšetkým rastlinné, takže živé a ako také pominuteľné a obnoviteľné. Jej vzhľad preto odráža stále vyrovnávanie sa medzi cyklami ročných období, rastom a odumieraním prírody a túžbou umelcov a remeselníkov udržať ju stále nedotknutú.
„Preto je potrebné pri týchto zásahoch postupovať citlivo a koncepčne, aby nedošlo k narušeniu historického charakteru miesta,“ hovorí Falbová. Potrebné je aj nastaviť lepšie režim podujatí, tak aby hlavne po tých väčších podujatiach nedochádzalo k poškodzovaniu parkového priestoru.

V rámci obnovy chce mesto zrevitalizovať aj plochu na Tyršovho nábrežia, ktorá sa v súčasnosti využíva na divoké parkovanie. „Snažíme sa pozerať na celý priestor komplexne, spolu s Tyršovým nábrežím. Vnímame ho ako súčasť parku a túto plochu plánujeme upraviť do podoby, ktorá by tento priestor viac primkla k samotnému parku,“ povedal Bubla. Mesto by tu do budúcna chcelo vytvoriť jeden ucelený priestor určený na rekreáciu v prírodnom / parkovom prostredí, športové aktivity a kultúrno-spoločenské podujatia.
Obnova parku by podľa mesta mala pozostávať z troch fáz. Revitalizácia by mala trvať do roku 2021. Celkové náklady zatiaľ mesto nemá vyčíslené. „V tejto chvíli je predčasné hovoriť o konkrétnych nákladoch,“ povedal Bubla.
Späť pod mestom
Minulý rok padlo rozhodnutie, že sad prejde zo správy mestskej časti Petržalka späť pod správu magistrátu. „Hlavné mesto prejavilo záujem o správu parkov a zelene celomestského významu a mestská časť s týmto súhlasila,“ uviedol Bubla.
Záujem mesta starať sa o park Petržalka privítala. „Mestskej časti bola v minulosti zverená iba starostlivosť o zeleň, ktorá sa na jeho území a na Tyršovom nábreží nachádza, pričom príjmy z prenájmov pozemkov putovali do mestskej kasy,“ vysvetlila Halašková. Správa parku je cestou, akou finančne náročnú komplexnú revitalizáciu parku zabezpečiť," povedala Mária Halašková, hovorkyňa petržalského miestneho úradu.
Mestská časť sa rozhodla, že z celkovej finančnej kompenzácie (z rozdielu, ktorý vzniká pri prerozdeľovaní podielových daní) vo výške 1.93 milióna eur pôjde na revitalizáciu Sadu Janka Kráľa 1,5 milióna eur. Petržalka je jednou z piatich mestských častí, ktorých sa kompenzácia v sumárnej výške 4,78 milióna eur týka.
„Pre spresnenie, mesto nám síce tieto peniaze dalo, ale dalo nám ich spôsobom, že ich použije v našej mestskej časti. My ich vidíme akoby za výkladom. Povedia nám, že sú to vaše peniaze a vy nám poviete, kde ich použijeme,“ uviedol pre TASR starosta Petržalky Ján Hrčka.
Čo je na parku hodnotné
Sad Janka Kráľa je obľúbeným výletným a odpočinkovým miestom obyvateľov mesta už niekoľko storočí. V súčasnosti v parku rastie takmer 60 druhov drevín, viacero z nich exotických.
„Za najväčšie unikáty sú považované približne 200-ročné platany javorolisté s obvodom kmeňa viac ako 500 cm,“ hovorí Halašková. Vzácna je tiež gotická veža, pôvodne z Františkánskeho kostola, ktorá sa stala symbolom Sadu J. Kráľa.
Každú úpravu či zásah v parku, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, je nutné komunikovať s Krajským pamiatkovým úradom, a musia rešpektovať historický kontext daného priestoru.
„Je nutné vychádzať z historických podkladov, máp a prameňov alebo historických analógií súvisiacich s danou lokalitou. Posudzovať sa budú konkrétne požiadavky, pre konkrétne miesto,“ vysvetlila Eva Falbová z Krajského pamiatkového úradu Bratislava.
Čo sa týka skladby drevín, je potrebné vychádzať z historicky doloženej skladby drevín. Prevaha moderne komponovaných a pôsobiacich výsadieb by podľa pamiatkárky potlačila historický charakter a teda aj bohatstva, ktoré máme.
„Moderný park môže vzniknúť pri akomkoľvek novodobom developerskom projekte v ktorejkoľvek časti mesta a môže ich byť množstvo. Sad Janka Kráľa je iba jeden, je stále na jeho pôvodnom mieste s jeho pôvodným charakterom, ktorý treba chrániť a citlivo do neho vstupovať,“ uzavrela Falbová.
Sad Janka Kráľa
Bol založený v rokoch 1774-76 s myšlienkou vytvoriť prvý park pre širokú verejnosť.
Vznikol na pravom brehu Dunaja na ploche lužného lesa. Jeho prvotná podoba vychádzala z hviezdicovitého usporiadania komunikácií, ktoré ako lúče prebiehali na jeho okrajové časti. Popri každej komunikácii boli vysadené aleje z jelší, javorov, vŕb, brestov, jaseňov a topoľov. Významnou premenou park prešiel začiatkom 19.storočia, keď jeho baroková kompozícia získala prírodno-krajinársku úpravu.
V roku 1897 umiestnili do parku gotickú vežu z františkánskeho kostola. Dodnes slúži ako originály altánok.
V rozáriu v rokoch 1933 až 1937 rástlo až 3,000 ruží. Počtom druhov a sort patrilo k najbohatším v Československu.
V 18. stroročí ho volali Bruckenau, v 19. storočí sa zaužívalo pomenovanie Aupark, počas prvej Československej republiky Petržalské alebo Tyršove sady. V 60. rokoch minulého storočia dostal meno Sad Janka Kráľa.
Súčasnú podobu park získal po obnove v rokoch 1977 až 1983. Jej cieľom nebol návrat do pôvodnej podoby, ale vyzdvihnutie prírodno-krajinárskej koncepcie, ktorá je na ňom najcennejšia.
Sad Janka Kráľa je chránený už od roku 1907 keď bol vyhlásený za štátom chránený park s prísne chránenými starými alebo pamätnými stromami a ich skupinami. Dnes má štatút národnej kultúrnej pamiatky.