SME
Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Chránený park, na rozdiel od budovy, je živým organizmom

Obnovu Sadu Janka Kráľa netreba unáhliť, mala by jej predchádzať dôkladná analýza historických podkladov.

Sad Janka KráľaSad Janka Kráľa (Zdroj: SME - Marko Erd)

K revitalizácii Sadu Janka Kráľa treba pristupovať s veľkým rešpektom ale bez zbytočného sentimentu, hovorí krajinná architektka Tamara Reháčková.

Sad Janka Kráľa je označovaný za najstarší verejný park v strednej Európe. Čo to v minulosti znamenalo, že sa jednalo o verejný park?

„Na tomto parku pri jeho zakladaní bolo unikátne to, vznikol priamo na popud mestskej rady, ktorá na jeho zriadenie vyčlenila mestský pozemok. V tej dobe už existovali parky alebo záhrady pri šľachtických sídlach, ktoré v určitých situáciách boli prístupné pre určitú vrstvu verejnosti, ale až tento park bol prístupný verejnosti bez akýchkoľvek obmedzení.“

Skryť Vypnúť reklamu

Kedy začali v Európe vznikať takéto parky?

„Začalo to sprístupňovaním kráľovských či šľachtických parkov približne od polovice 18. stočia. Obyčajný ľud však nemal dovolené ich využívať. Neskôr, aj v súvislosti s nárastom počtu obyvateľov v mestách a tlakom na využívanie voľného času v prírode, čo zase súviselo s myšlienkami osvietenstva a návratu k prírode, sa vytvoril sa tlak na vytváranie takýchto zelených priestorov.“

Ako sa v takýchto parkoch ľudia vtedy rekreovali?

„Rôzne. Návštevníci sa v nich prechádzali, boli v nich vyhradené priestory na jazdu na koňoch alebo v otvorených kočiaroch. Ľudia sa v parkoch stretávali, nachádzali sa v nich hostince, mohlo sa tam tancovať, konali sa v nich rôzne spoločenské udalosti. Boli aj miestom spoločenského života.“

Skryť Vypnúť reklamu

Medzi najhodnotnejšie stromy v Sade Janka Kráľa patria aj viac ako 200 ročné platany. Čím sú tieto stromy výnimočné?

Related article Tyršovo nábrežie už nebude slúžiť ako parkovisko Čítajte 

„Platany sú jedny z najmohutnejších stromov a používajú sa v krajinárskej a záhradnej tvorbe dlhodobo. V Európe je domácim druhom platan východný. Mnohí ho poznajú zo Stredomoria, kde často rastie pri vodných tokoch. Platan, ktorý sa používa v Európe ako alejový alebo parkový strom, je hybrid, kríženec medzi európskym druhom platanu a platanom západným, ktorý pochádza z Ameriky. Predpokladá sa, že tento hybrid vznikol v Oxforde už okolo roku 1670 a postupne sa rozšíril do celej Európy. Je to veľmi premenlivý druh keďže niekedy prevážia na tom-ktorom jedincovi znaky európskeho rodiča a niekedy amerického. Ako alejové stromy sadia platany v Barcelone, Ríme či iných mestách, keďže veľmi dobre znášajú znečistené prostredie. Čo sa týka platanov v Sade Janka Kráľa, predpokladá sa, že pochádzajú z parku v Hlohovci.“

Skryť Vypnúť reklamu

Bolo by náročné v Sade Janka Kráľa obnoviť rozárium z 30. rokocv ?

Related article Sad Janka Kráľa dostane facelift Čítajte 

„Podľa dochovaných dokumentov sa v rozáriu nachádzalo tritisíc ruží rôznych sort. Boli tam popínavé, poliantky či čajové ruže, skutočne celý sortiment čomu zodpovedalo aj celkové stvárnenie rozária. Existuje jedna veľmi pekná fotografia, kde vidieť rozárium s fontánou, pergolami a schodmi. Osobne by som sa však nevracala k vytvoreniu jeho pseudo kópie, sú rôzne cesty ako sa toto rozárium dá pripomenúť. Zavisí to aj od toho, akým smerom sa bude obnova parku uberať. Koniec koncov v Sade Janka Kráľa ruže už vysadené sú. Treba však pripomenúť, že ruže sú pomerne náročné na údržbu.“

Sad Janka Kráľa je národnou kultúrnou pamiatkou. Aké zmeny sú v takto chránenom parku ešte prijateľné a aké už nie?

„To je otázka, na ktorú sa veľmi ťažko odpovedá. Na rozdiel od chránených budov, park je živým organizmom, ktorý je veľmi premenlivý a o to citlivejšie k nemu treba pristupovať, pretože vykonané zásahy sa nedajú až tak jednoducho zobrať späť. Sad Janka Kráľa je do určitej miery umeleckým dielom, ale na druhej strane je tvorený živými prvkami. Ako národná kultúrna pamiatka by mal byť udržiavaný v tom najintenzívnejšom a najodbornejšom režime. Sad sa od poslednej rekonštrukcie v 70. rokoch minulého storočia zmieta pod rôznymi tlakmi lebo jedna skupina ľudí nechce vyrúbať vôbec nič a ďalší by chceli rúbať oveľa viac. Hlavný návod by mal dať Krajský pamiatkový úrad, ktorý by mal mať jasno v tom, ako má park vyzerať a akým spôsobom sa to má docieliť.“

Aké zmeny by ste v rámci revitalizácie Sadu Janka Kráľa navrhli?

"Tento priestor má veľmi dlhú históriu, preto k nemu treba pristupovať s rešpektom ale bez zbytočného sentimentu a vo veľmi úzkej spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom. Určite by som si želala, aby sa park vrátil k pôvodnému prírodno-krajinárskemu konceptu. To znamená očistiť ho od rôznych nánosov, aj keď, samozrejme, niektoré úpravy, ktoré vývoj priniesol, sú hodnotné a sú v poriadku. Treba veľmi citlivo pracovať s porastami, zamyslieť sa nad priehľadmi a koniec-koncov aj nad druhovým zložením. Počas doby Bratislavského okrášľovacieho spolku sa z neho stalo arborétum s veľmi veľkým množstvom druhov a kultivarov, odhaduje sa 250 až 350, čo bolo už mimo konceptu prírodno-krajinárskeho parku. Diskutuje sa aj o úprave zo 70. rokov minulého storočia, ktorá do parku vniesla kruhové odpočívadlá so znakmi zverokruhu a ktoré sem celkom zapadli.Kedysi boli v každom kruhu vysádzané sezónne kvety a dodávali sadu parkový charakter. Veľa zmení už len kvalitnejšia infraštruktúra, napríklad keď nebudú chodníky asfaltové, ale trebárs mlatové, keď bude v parku pekný jednotný mobiliár a nové osvetlenie, a keď sa parku začne venovať intenzívnejšia údržba a pribudnú kvetinové výsadby. Veľmi veľa tiež spraví, keď tu bude pribudne kultúrne zázemie, nejaká malá kaviarnička, hygienické zariadenia a podobne. Je dôležité, aby sa revitalizácia neunáhlila a aby sa k nej pristupovalo s veľkým rešpektom. Park s takouto históriou a vôbec s takým odkazom máme na Slovensku len jeden.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vitajte v postapokalyptickom svete
  2. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  7. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  9. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  10. Zelená Bratislava
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 17 841
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 096
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 099
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 12 176
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 055
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 760
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 641
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 844
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 720
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 673
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu