SME
Sobota, 28. november, 2020 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

Na Suchom Mýte to v minulosti žilo

Boli tu mäsiarstvo, obuvníctvo, lekáreň, hostinec aj predajne bratislavských rožkov a slávnych mandľových suchárov

Suché Mýto na dobovej pohľadnici.Suché Mýto na dobovej pohľadnici. (Zdroj: OZ Bratislavské rožky)

STARÉ MESTO. Dnes je ulica Suché Mýto krátka, široká štvorprúdovka vedúca od centra Bratislavy smerom na sever, s minimom dôvodov na pristavenie sa. Ešte 40 - 50 rokov dozadu to však bolo živé miesto plné obchodov a prevádzok.

Časť Suchého Mýta padla za obeť bombardovaniu počas druhej svetovej vojny. Väčšinu budov zbúrali koncom 70. rokov aby vznikol priestor na vybudovanie mimoúrovňovej križovatky.

„Keď som si pripravoval túto prednášku a vyberal k nej fotografie, mal som niekedy pocit, že sú z úplne iného mesta. Suché Mýto sa už vôbec nepodobá na to, čím bývalo,“ skonštatoval Ján Vyhnánek z občianskeho združenia Bratislavské Rožky, ktoré sa venuje histórii Bratislavy, na začiatku decembrovej prednášky venovanej histórii tejto lokalite.

Skryť Vypnúť reklamu

Zákruta smrti

Suché Mýto vzniklo obstavaním severnej cesty vedúcej od Michalskej brány a suchým ho volali preto, lebo v priestoroch dnešného Hodžovho námestia stála brána vonkajšieho mestského opevnenia, kde sa vyberalo mýto pri vstupe do mesta.

„Na rozdiel od dunajského mýta, ktoré sa vyberalo pri vstupe do mesta cez brody alebo na tovar dopravený po Dunaji loďami, tu sa prepravoval tovar aj ľudia po súši, preto suché, cestné, mýto,“ vysvetlil Vyhnánek. Suchomýtna brána bola zbúraná v roku 1804.

Suché Mýto malo v minulosti viacero názvov. V 18. storočí sa táto ulica nazývala aj Ulica štyroch vedier, alebo Štvorvedrová podľa štvorvedrovej kyvadlovej sochorovej studne, ktorá sa nachádzala pred dnešnou kaviarňou Štefánka a ktorá zásobovala okolité domácnosti vodou. Neskôr sa volala aj Suchomýtna či ulica arcikniežaťa Fridricha, koncom 19. storočia býval v Grasalkovičovom paláci.

Skryť Vypnúť reklamu

Dnešné Suché Mýto je rovná ulica vedúca od Hurbanovho námestia cez križovatku Staromestskej ulice s Hodžovým námestím. Približne od úrovne Prezidentského paláca pokračuje von z mesta ako Štefánikova ulica. V minulosti bolo výrazne členitejšie. Bolo spojnicou ulíc Drevená, Vysoká, Konventná, Panenská a vyúsťovalo do Hodžovho námestia a Palisád.

V roku 1895 tu bola vybudovaná električková trať. „Električka, ktorá tadiaľto išla zo stanice cez dnešnú Štefánikovu, tu musela, aby sa vyhla domom robiť také esíčko. Nazývali ho aj zákrutou smrti, lebo v roku 1939 sa tu stala smrteľná nehoda,“ pripomenul Vyhnánek.

Vyrovnať v týchto miestach trať sa podarilo až po druhej svetovej vojne, keď dom trčiaci do ulice v roku 1944 zasiahla bomba. Električky tadiaľto prestali premávať v roku 1979. Neskôr ich malo nahradiť metro. Začiatkom prvej dekády 21. storočia sa objavili plány vrátiť na Štefánikovu električku, ani to sa nestalo.

Skryť Vypnúť reklamu

Za obeť bombardovaniu padli aj domy na severnej strane Suchého Mýta. „Zvyšok zbúrali v druhej polovici 70. rokov po tom, ako postavili Most SNP a potrebovali tu vybudovať mimoúrovňovú križovatku,“ povedal Vyhnánek.

Mäsiar, ktorého očarili huby

„Domy, ktoré v minulosti formovali Suché Mýto nemali veľkú architektonickú hodnotu, ale koncentroval sa tu život,“ povedal Vyhnánek.

Boli tu reštaurácia Lerchner, kaviareň a reštaurácia Royal, v ktorej sa čapovalo plzeňské pivo, legendárna reštaurácia Fajka, kaviareň Astória, galantéria Halmoš, papiernictvo Sudek, lekáreň K zlatej korune, obchod s koloniálnym tovarom Modrá guľa či predajne bratislavských rožkov a v tej dobe ešte slávnejších mandľových suchárov. Svoje prevádzky tu mali obuvníci, zámočníci, krajčíri, kožušníci a možstvo ďalších.

Na Suchom Mýte mal svoj dom a neďaleko od neho aj mäsiarstvo Ján Andrej Bäumler (1847-1926), z rodiny známeho miestneho mäsiara, ktorý bol aj zanieteným mykológom. „Vo svojej dobe patril medzi najznámejších mykológov v Európe,“ povedal Vyhnánek. Zdokumentoval 1649 druhov húb, z toho 77 nových, pričom 11 pomenovali podľa neho.

Prešporské sucháre predčili svojou povesťou bajgle

Na Suchom Mýte si na svoje prišli i milovníci prešporských rožkov. Koncom 19. storočia ich mohli kúpiť u dvoch pekárov. U Franza Kastnera na rohu s Drevenou ulicou a oproti, približne tam, kde dnes ústi Staromestská ulica na Hodžovo námestie, v pekárni rodiny Schwappach.

Najdlhšie ju viedol August (1837-1914), vo svojej dobe rešpektovaný ako neoficiálny kráľ prešporských Beugelbäckerov – pekárov bratislavských rožkov.

Podľa historických prameňov to bol však mandľový suchár, ktorý bol – minimálne v istom období – obľúbenejší a populárnejší než bajgle. Bol veľmi podobný, ak nie totožný so známymi talianskymi sušienkami cantuccini. Na Suchom Mýte ich predával napríklad pekár Alexander Kesselbauer.

Dnes sú prešporské sucháre už úplne neznámou komoditou čakajúcou na také znovuzrodenie, akému sa tešia bratislavské rožky.

Kaviareň bratislavskej bohémy

V roku 1925 na Suchom mýte postavili vo funkcionalistickom štýle podľa návrhu architektov Friedricha Weinwurma a Ignáca Vécseia kaviareň Astória.

„Bola to kaviareň bratislavskej bohémy. Stretávali sa tu umelci, hrávala tu cigánska hudba a nachádzala sa tu aj galéria,“ pripomenul Vyhnánek.

Rád sem chodil napríklad Jozef Gregor Tajovský, medzi pravidelných štamgastov sa počítali aj Janko Jesenský, Fraňo Kráľ, Zuzka Zguriška, Laco Novomeský, Milo Urban, Gejza Vámoš či Vladimír Roy. Počas svojej návštevy Bratislavy sa tu zastavil aj český divadelný a literárny kritik František Xaver Šalda.

V posledný augustový deň v roku 1926 sa odtiaľto dokonca uskutočnil prvý priamy rozhlasový prenos na území Slovenska - bola to živá hudba cigánskeho primáša Jožka Pihíka.

Po zrušení kaviarne sem v roku 1946 z Primaciálneho paláca presťahovali mestskú knižnicu. Knihy sa tu však dlho neohriali. Už v roku 1950 ich presťahovali a v roku 1951 tu otvorili Klub československo-sovietskeho priateľstva. Po Nežnej revolúcii sa sem nasťahovalo Divadlo Astorka Korzo ’90. Budova však už roky chátra.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bývanie v meste predlžuje život
  2. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Aká je chémia vôní
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  1. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  2. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  3. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  4. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  5. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  8. Aká je chémia vôní
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 29 446
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 17 963
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 14 066
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 10 995
  5. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 495
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 428
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 062
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 763
  9. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 7 522
  10. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 490
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu