Dobový pohľad na Rázusovo nábrežie. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Mesto Františka Jozefa sa rozprestiera jednak medzi Starým Mestom a Dunajom, a jednak medzi Ferdinandovým Mestom a Dunajom. Toto veľké územie tvorí dnes jednotný, súvislý celok, kým predtým ho Novozámocké rameno Dunaja rozdeľovalo na dve časti.
Rameno sa totiž odpájalo od hlavného toku na mieste dnešnej ľavobrežnej estakády Mosta Františka Jozefa (Starý most) a tieklo pozdĺž Vajanského nábrežia a Dostojevského radu severovýchodným smerom popri železničnej trati Prešporok. Koryto ramena zasypali len nedávno, lebo v jeho blízkosti sa nachádzali skládky mestského odpadu. Celé územie, dnes známe pod menom Mlynské nivy, bolo kedysi ostrovom. Svedčia o tom aj mapy z minulého storočia, napríklad Wigandova mapa z rokov 1825 - 1837.
Rázusovo nábrežie
Elegantné dunajské nábrežie v Meste Františka Jozefa s výstavnými domami sa ťahá od Rybného po niekdajšie Korunovačné (Štúrovo) námestie. Na jeho území bola kedysi garbiarska osada. Vyúsťuje naň Lodná a Riečna ulica.
Na nábrežie je obrátené aj hlavné priečelie Vodných kasární. Tieto dvojposchodové kasárne, ktoré zaberajú veľký štvorcový pozemok, postavilo mesto v roku 1763 nákladom 170 000 zlatých.
Mestský rozpočet určuje na budovu 17 348 korún príjmov a 5500 korún výdavkov. Na juhovýchodnom nároží budovy, smerom ku Korunovačnému námestiu, je inštalovaný vodočet dunajského toku.
Podľa Halácsyho veľkej mapy mesta starý názov tohto úseku bol Dunajské nábrežie, neskoršie Kamenné dunajské nábrežie. Dnešný názov dostalo na počesť grófa Ľudovíta Batthyányho, prvého uhorského ministerského predsedu. Narodil sa v roku 1809 v Prešporku a býval v dome na západnom konci ulice, ktorá nesie jeho meno. Umrel v Pešti 6. októbra 1849 mučeníckou smrťou.
Lodná ulica
Ulica spája Kristíninu (Paulínyho) ulicu s Albertovým (už nejestvujúcim Čaplovičovým) námestím a s Batthyányho (Rázusovým) nábrežím. V minulom storočí, v Korabinského časoch v roku 1781, figuruje pod názvom Oberes Landler-Gassl. Dnešné meno Lodná ulica má od 28. júla 1879.
V stredovekých daňových registroch, komorských účtovných knihách a iných písomnostiach sa často spomínajú lodníci (scheffman), dopravcovia (vector) a lodivodovia (nawferg). Mali vlastné lode a ťažné kone. Na obchodnú dopravu po Dunaji slúžili väčšie či menšie lode. Najmenšie plavidlá, ak nerátame člny, boli tzv. humpely. Nákladné lode s najväčším objemom sa volali hohenauery. Prístav týchto obchodných lodí bol niekde v okolí dnešnej Lodnej ulice, preto má jej názov historické odôvodnenie.
Na Lodnej ulici sa nachádza Prvý prešporský zväz nevládnych chorých žien, založený v roku 1882. Jeho náplňou je starostlivosť o choré ženy (bezplatná liečba, kúpele a denná výpomoc jedna koruna). Na pohrebné trovy dostáva smútiaca rodina 60 korún a v určitých prípadoch aj finančné vyrovnanie.
Na tejto ulici sídli aj Prvý obvodný prešporský zväz vojenských vyslúžilcov, založený v roku 1876, ktorý nesie meno arcikniežaťa Jozefa. Cieľom zväzu je vzájomná pomoc v chorobe; v prípade úmrtia poskytuje príspevok 60 korún na pohrebné trovy a pre pozostalých finančné vyrovnanie 100 korún.
(Nabudúce Riečna a Paulínyho ulica.)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Mesto Františka Jozefa. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli. Tento rok knihu vydal Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT v preklade Magdy Takáčovej.
