BRATISLAVA. Bratislava nemá žiadne dodatočné výhody z toho, že jej prislúcha štatút hlavného mesta Slovenska. Systém financovania Bratislavy treba nastaviť inak, rovnako treba zvážiť aj rozdelenie a rozsah kompetencií mesta a mestských častí. Vyplýva to z analytického komentára, ktorý nedávno vydal Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR pod názvom „Ako ďalej s reformou samosprávy v Bratislave?“.
Na porovnanie, na jedného voleného zástupcu v Kodani pripadá 7 až 10-krát viac obyvateľov ako v Bratislave, Viedni, Prahe či Košiciach.
Podľa analýzy NKÚ medzi samotným mestom a mestskými časťami trvá kompetenčný konflikt, a to hlavne v prípade územného a stavebného konania. Takmer každá zo 17 mestských častí Bratislavy má svoj vlastný stavebný úrad, „čo bráni možnosti rozvoja koherentnej a integrálnej rozvojovej politiky pre Bratislavu“, napísali v analytickom materiáli.
Najvyšší kontrolný úrad odporúča dôkladne zanalyzovať rozsah a rozdelenie jednotlivých kompetencií mesta a mestských častí. Pre obyvateľov je podľa ich slov ťažké orientovať sa v tom, čo má na starosti mesto a čo mestská časť. „Obyvateľ Bratislavy je považovaný za obyvateľa mesta aj mestskej časti, avšak v niektorých prípadoch nemôže priamo ovplyvňovať dianie v inej mestskej časti, aj keď sa ho priamo týka,“ vysvetlili v analýze.
Analytický komentár upozorňuje na potrebu reformy samospráv, ktorých súčasný model je už prežitkom deväťdesiatych rokov. Vyjadril sa tak predseda NKÚ Karol Mitrík na tlačovej konferencii začiatkom novembra pri príležitosti predstavenia analytického materiálu. V jednej z častí analýzy predkladajú ako príklad Dánsko, kde sa posledná časť reformy samosprávy uskutočnila v roku 2007.
„Reforma priniesla zníženie počtu obcí z 271 na 98 a zníženie počtu krajov zo 14 na päť,“ uviedli v analýze s tým, že dánska reforma samospráv sa črtala už od 50. rokov minulého storočia. „SR by mala potrebnú časť ďalších reforiem zrealizovať hlavne vďaka moderným technológiám za kratší čas,“ dodali na záver v analytickom komentári.
