Najväčším nedostatkom sú slabé projekty

Akým spôsobom sa pristupuje k regionálnemu plánovaniu, od čoho sa treba odraziť?

„Začať treba stanovením priorít a možností na stimuláciu regiónu. Napríklad v regióne Warwickshire bola severná časť poznačená ťažbou uhlia. Preto sa dôraz kládol na odstránenie environmentálnych škôd, vybudovanie komunikácií a aktívnu politiku smerom k prostriedkom Európskej únie. Nemožno očakávať, že peniaze vám ponúknu. Musíte pripraviť zaujímavý projekt. To je asi najväčší slovenský nedostatok – množstvo prostriedkov prepadne, lebo sú slabé projekty.“

Na seminári zaznela aj požiadavka odbornosti. Kde možno získať odborníkov?

„Možno najdôležitejšiu úlohu hrajú stredné školy. Je nevyhnutné, aby sa v regióne zamerali na odbory, ktoré majú budúcnosť a nájdu uplatnenie.“

Aký typ stredných škôl by ste odporúčali napríklad pre bratislavský VÚC?

„Nemôžem posúdiť túto otázku v plnej miere, nemám na to potrebné vedomosti, ale nedostatky vidím v ucelenosti plánovania. Máte dobrých architektov, ekonómov či územných plánovačov, chýbajú však odborníci, ktorí by dokázali poznatky sústrediť do finálneho produktu. Chýbajú aj marketingové a komunikačné zručnosti – to sa prejavuje v spomínanej nedostatočnej spolupráci s úniou.“

Na Slovensku sa pomerne dlho počítalo s dvanástimi VÚC, napokon však ostalo osem, tak ako krajov. Považujete to za výhodu z hľadiska „zabehnutosti“ systému?

„Otázka presahuje moje vedomosti a právo vyjadrovať sa k takej citlivej politickej problematike. Ale na základe našich britských skúseností možno povedať, že územnosprávne delenia majú tendenciu meniť sa, nie sú veľmi stabilné. V roku 1974 bola u nás veľká územná reorganizácia a odvtedy sa územné členenie menilo už dvakrát. Dôležitejšie pre vyššie územné celky je to, aby sa chopili svojich úloh a nezaoberali sa správnosťou či nesprávnosťou svojich hraníc. Potom už bude na regionálnych lídroch, či sa budú schopní postarať o celé svoje územie. Posudzovať to budú voliči.“