Zámok Hof má svoju pôvodnú barokovú podobu

Jedno z najväčších panských sídel habsburskej ríše, barokový zámok Hof (Schloss Hof) leží od Bratislavy len pár kilometrov. Cez Hainburg a Marchegg sa tam dá autom dostať za necelú polhodinku.

Zámok Hof (na snímke zo zadného pohľadu - od parku) dlhé roky chátral. Celý tím odborníkov sa ho snažil zrekonštruovať čo najvernejšie. Za posledné dva roky sa v celom areáli preinvestovalo takmer 30 miliónov eur, pôvodné zariadenie sem doviezli z celej Európy. Jeden zo stolov vraj vytiahli istému veľvyslancovi priamo spod počítača v jeho kancelárii.

Zámok, ktorý päť rokov stavalo 6000 remeselníkov, sa v roku 1726 stal sídlom vojvodu Eugena, princa Savojského. Jeho veľkou záľubou bola architektúra a záhradníctvo a zámku venoval veľkú pozornosť. V roku 1760 si ho pre blízkosť Bratislavy vybrala cisárovná Mária Terézia a za jej pôsobenia dostal svoju terajšiu podobu.

Zámok, ku ktorému patrí 50-hektárový areál, však takmer 200 rokov chátral a posledných 50 rokov bol úplne zatvorený. Pre zachovanie a opätovné sprístupnenie pre verejnosť vznikol tím expertov, ktorý sa za posledné dva roky venoval obnove tejto barokovej pamiatky. Odborníci hľadali po celej Európe pôvodné zariadenie. Podľa dobových pozostalostí sa im zámok i celý areál podarilo zrekonštruovať a zrevitalizovať do takej podoby, ako ho zanechala Mária Terézia.

Včera zažil zámok Hof svoje oficiálne otvorenie, oddnes až do 1. novembra je pre verejnosť otvorený denne od 10.00 do 18.00. Vstupenka pre dospelého stojí 8,50 eura, deti do 18 rokov zaplatia 6 eur. V cene je aj možnosť previesť sa v koči po veľkom areáli zámku. Za odborného sprievodcu sa platia 2 eurá na osobu, prehliadky sa začínajú vždy o 11.00, 14.00 a o 16.00. (slo)

FOTO SME - PROKOP SLOVÁČEK

Súčasťou záhrady sú viaceré fontány, ktoré poskytujú príjemné osvieženie.

Ľudia, ktorí pracovali pre bohatých obyvateľov zámku, bývali na majeri. Aj ten je súčasťou zámockého areálu. Tiež je zrekonštruovaný a v autentických dielňach vyrábajú darčeky pre návštevníkov hrnčiari, košikári, výrobcovia pálenky či majstri bylinkári. Na snímke je pôvodné zariadenie drevorezbárskej dielne.

Na tomto "posteľnom tróne" prijímala Mária Terézia svoje ranné návštevy. Aby pôsobila dôstojne, posteľ je vyššia ako obvykle. Látka je vernou kópiou originálu, jeho časť je v tejto miestnosti vystavená tiež.

Záhrada zámku sa pôvodne rozprestierala na siedmich terasách. V priebehu storočí takmer celá zanikla. Vzadu je trávnatá cesta, po ktorej odchádzala na koči Mária Terézia do Bratislavy.

Niekoľko miestností v zámku je zrekonštruovaných presne podľa toho, ako vyzerali v dávnej minulosti. Jedáleň, spálňa či pracovňa Eugena, princa Savojského, alebo miestnosť, v ktorej smútila Mária Terézia, keď sa stala vdovou. Na snímke je niekoľko rób z čias najväčšej slávy tohto zámku.

Na okolitých lúkach alebo priamo na majeri žije mnoho zvierat, niektoré patria k vzácnym druhom. Návštevníci uvidia biele osly, biele pávy, špeciálne druhy oviec, bizóny, shetlandské poníky či menej známe druhy koní (Nonius, Gidran, Noriker), ktoré boli populárne za čias habsburskej monarchie. Aj ťavy, ktoré si postupne zvykajú na záujem ľudí.