|
FOTO - ARCHÍV KAPELY |
Obdiv k svojským obyvateľom Bretónska, krásnej prírode a zanietenosť pre takmer zabudnutý jazyk či bohatú kultúru špecifického západofrancúzskeho regiónu. Práve tieto spoločné znaky spájajú dvoch v Bratislave žijúcich Francúzov a šiestich slovenských hudobníkov.
"Na Slovensku skoro nikto nepozná hudbu Bretónska a vôbec, málo tu počuť francúzsku hudbu," tvrdí Didier, jeden zo zakladateľov skupiny Roc`hann, čo v bretónčine znamená menší skalnatý útes. Repertoár skupiny tvoria tradičné ľudové piesne tejto prímorskej oblasti, ktoré čerpajú z keltskej minulosti Bretóncov. Kapela ich interpretuje vo francúzštine - zatiaľ len dve piesne sa členovia naučili v pôvodnom jazyku. "Je úplne iný ako francúzština, veľmi ťažký," hovorí Francúz.
Kapela vznikla vlani v apríli. Pravidelne hráva od októbra, ôsmi členovia však už spolu absolvovali aj festival keltskej kultúry Beltine a niekoľko ďalších koncertov. Prvý koncert Roc`hann sa konal už necelý mesiac po vzniku - 1. mája 2004 na Hlavnom námestí. V kapela v súčasnosti spievajú Frédéric Jacq a Didier Rogasik s najmladšou členkou, benjamínom, študentkou gymnázia Norou Morávkovou. Speváčka s krásnou farbou hlasu vyhrala v minulom ročníku súťaže Festival francúzskej piesne druhé miesto. Nikolaj Nikitin, poslucháč VŠMU, hrá na flaute a klarinete, ovláda však aj hru na historické hudobné nástroje. Typicky bretónske nástroje zatiaľ Roc`hann v piesňach nepoužívajú, hoci jeden, podobný hoboju - bombarde, Frédéric ovláda. Huslistka Andrea Tkáčová je študentkou masmediálnej komunikácie v Trnave. Ďalší traja členovia - gitarista Martin Koleda, kontrabasista Michal Kubinec a perkusionista Juraj Bilčik sú profesionálni hudobníci.
Hudbu ani text si členovia kapely netvoria sami, hrajú to, čo už existuje stovky rokov v tradičnej kultúre tohto špecifického francúzskeho regiónu. Charakteristickým preň sú skalnaté útesy pri brehoch oceánu a pozitívny vzťah obyvateľov k vode, moru. Aj preto všetci ôsmi hudobníci nosia počas koncertov typicky bretónske prúžkované námornícke tričká.
Na rytmické piesne z daždivého Bretónska podľa skúseností, zatiaľ Slováci reagujú pozitívne. Na koncertoch si často aj zatancujú tradičný andro, jednoduchý bretónsky tanec. "Každá pieseň má príbeh, rozpráva o živote v Bretónsku. Bretónci sú jedineční, spočiatku uzavretí, no neskôr veľmi srdeční. A hrdí na svoju históriu," myslí si Didier. So svojimi slovensko-bretónskymi kolegami z kapely už má na leto naplánované viaceré koncerty. (dot)
