BRATISLAVA. Jednej z najvýznamnejších osobností v novodobých dejinách Slovenska je venovaná najnovšia výstava Slovenského národného múzea „Milan Rastislav Štefánik. Generál - Osloboditeľ“.
Na Bratislavskom hrade ju verejnosti otvorili tento týždeň a navštíviť sa dá až do 29. februára budúceho roka.
Štefánikov vplyv na dejiny Európy
Ako ďalej informovali z národného múzea, M. R. Štefánika predstavia „v celej šírke jeho životných osudov od narodenia, štúdií až po kariéru astronóma, vojaka, diplomata, štátnika, ale i zberateľa“.
Expozícia pripomenie, že vedec a rodený diplomat Štefánik rozhodujúcou mierou prispel k vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov a výrazne ovplyvnil celoeurópske dejiny pred a počas prvej svetovej vojny.
Uniformy aj umelecké diela
Slovenské národné múzeum výstavu pripravilo v spolupráci s Vojenským historickým ústavom.
Návštevníci si pozrú Štefánikove vojenské uniformy a vyznamenania. Jeho vášeň pre umenie dokumentujú vzácne umelecké diela, ktoré vlastnil. Vystavené sú aj kópie jeho posmrtnej masky a rúk. Súčasťou výstavy je tiež film a špeciálny interaktívny stôl.
Výročie tragického úmrtia
Rok 2019 vyhlásila vláda za Rok Milana Rastislava Štefánika. Urobila tak v súvislosti s výročím smrti a narodenia tejto osobnosti slovenských dejín.
Sto rokov od jeho tragickej smrti si Slováci pripomenuli 4. mája a na budúci rok 21. júla uplynie 140 rokov od jeho narodenia. Obe výročia pripomína rad podujatí, ktoré podporil štát.
Politik, astronóm, vojak a vedec Milan Rastislav Štefánik, ktorý bol len nedávno vyhlásený za najväčšieho Slováka, sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách neďaleko Myjavy.
Vyrastal v národne uvedomelej rodine evanjelického farára ako šieste z 12 detí. Stavebníctvo a astronómiu študoval na Univerzite Karlovej v Prahe.
Po obhájení dizertácie o novej hviezde v súhvezdí Cassiopea sa vedeckému bádaniu venoval v Meudonskej hvezdárni v Paríži.
V roku 1912 získal francúzske občianstvo, v rokoch 1914 - 1918 bol v službách francúzskej armády a diplomacie a súčasne sa stal spolu s Tomášom Garrigueom Masarykom a Edvardom Benešom hlavným predstaviteľom československého odboja, usilujúceho o vytvorenie samostatného československého štátu.
Od októbra 1918 bol prvým československým ministrom národnej obrany, od novembra 1918 minister vojny prvej československej vlády.
Štefánik 4. mája 1919 nastúpil na letisku pri Udine do lietadla Caproni 450. Cieľom cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Lietadlo však nepristálo a náhle sa zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji. Všetci v lietadle boli na mieste mŕtvi.
Okolnosti havárie talianskeho bombardovacieho lietadla Caproni 450, pri ktorom zahynuli generál M. R. Štefánik, pilot Gabriele Aggiusti, poručík Giotto Mancinelli Scotti a seržant Umberto Merlini ostali nevyjasnené. Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle nad svojou rodnou obcou Košariská.
