Prvý zápas čs. mužstva v PEM, 12. septembra 1956: Slovan ÚNV Bratislava - CWKS Varšava 4:0. Poliak Szymkowiak rieši situáciu pred P. Molnárom. Za ním sú Maseli a Pažický. Za povšimnutie stoja preplnené tribúny, dnes nedosiahnuteľných 45 000 divákov. FOTO - ARCHÍV
O pár týždňov sa začne už 50. ročník najprestížnejšej klubovej futbalovej súťaže, momentálne s názvom Liga majstrov. Do ročníku 1991/92 to bol Pohár majstrov európskych krajín PEM (37 rokov), až v ročníku 1992/93 premenovali súťaž na Ligu majstrov, no neskôr (1997/98) už v nej nehrávali a nehrávajú iba majstri, ale aj ďalšie mužstvá z futbalovo najvyspelejších štátov. To turnaj síce zatraktívňuje, ale aj znehodnocuje, keď to má byť iba súboj majstrov jednotlivých líg.
Prvý raz proti CWKS Varšava
Do ročníka 1955/56 si ako prvé čs. mužstvo vybojoval účasť majster 1955 (hralo sa ešte jar-jeseň) Slovan ÚNV Bratislava, keď skončil pred ÚDA Praha a Spartakom Sokolovo. Prvý zápas novej súťaže hral však až 12. septembra 1956 doma. Žreb mu prisúdil vtedy popredné európske poľské vojenské mužstvo CWKS Varšava s viacerými reprezentantmi. Pri Dunaji bol z toho ošiaľ, o ničom inom sa nehovorilo. Na tribúny prišlo
45 000 divákov! A Slovan ÚNV jednoznačne zvíťazil 4:0 gólmi Pažického (2), Moravčíka a J. Kováča z 11 m. Dva góly navyše ešte rakúsky rozhodca Mayer pre ofsajdy neuznal. Víťazi hrali v zostave: Schrojf - Beňa, Vičan, Jankovič - Kováč, Vengloš - Hlavatý, Moravčík, Bíly, Pažický, P. Molnár.
Na tribúnach vyše 50 000 ľudí
Je to úžasná spomienka na tvrdý zápas, lekciu z moderného futbalu a na burácajúcich fanúšikov belasých. Dnes to už na Slovensku nemožno prežiť a tobôž nie na klubovej úrovni. Diváci vtedy hráčov milovali. Rozhodli tri faktory: správny taktický plán trénera J. Šťastného, operatívne menenie tohto plánu v obrane i v útoku a neobyčajne dobrý výkon Pažického. Preto padli zriedkavo vídané góly. Slovan mal okrem víťaznej jedenástky v kádri aj Hasoňa - Čirku, Benku - Jajcaja, Benedikoviča, J. Kráľa - Oberta, Tegelhoffa, M. Matúšku. Stále udával v republike tón. V tom ročníku získal Moravčíka zo Žiliny, Oberta z Nitry a Pažickému, vracajúcemu sa zo Žiliny, pred zápasom s CWKS odpustili trest. Mal troch mladých čs. juniorov, víťazov turnaja vo Viareggiu, Vengloša, Molnára i Vencela, Schrojf, Moravčík, Molnár i Bíly reprezentovali ČSR v A-mužstve. A hrali veľa medzinárodných zápasov. Napríklad so Suboticou, Dózsom Újpest, Luton Townom, Green Crossom (Chile). V obnovenom Stredoeurópskom pohári bojoval Slovan s Rapidom Viedeň a na Tehelnom poli bolo opäť 50 000 divákov. Po výsledku 3:1 Slovan vypadol, lebo vo Viedni prehral 0:3. Okrem reprezentačných povinností bol aj vo finále Pohára SNP, kde prehral vo finále s Prešovom až po treťom zápase (1:1) žrebom. Bolo to naň priveľa.
Úspešné roky
V odvete PEM s CWKS pred 45 000 divákmi Slovan bez Moravčíka prehral 0:2, ale postúpil. S Grasshoppersom v ďalšom kole vyhral doma po prevahe 1:0 (zase 45 000 divákov), no keď v odvete vo Viedni podľahol 0:2 - vypadol. V tom ročníku skončilo mužstvo v lige druhé za premenovaným ÚDA na Duklu. Tie roky boli pre belasé mužstvo úspešné. V roku 1955 bolo štvrtý raz majstrom ČSR, roku 1956 skončilo druhé, v ročníku 1957/58 štvrté, 1960/61 tretie. Žiaľ, Slovan hrá pri 50. výročí PEM a Ligy majstrov v druhej lige, no na prvý zápas a nevšedné zážitky spomína. Krajšie dni na futbalovej scéne si bude musieť vybojovať.
Autor: IGOR MRÁZ
