Stromy - vládcovia ríše rastlín - novej zástavbe nikdy neustupujú: buď vydržia a prežijú, alebo padnú. Rozhoduje o tom človek. Sú prípady, keď sa odstráneniu stromu nedá vyhnúť, inokedy, pri troche snahy, áno. Súčasné dianie v areáli PKO na nábreží Dunaja je však špecifické tým, že boli prekročené dve hranice, za ktoré sa doteraz nikto neodvážil:
1. bol vyrúbaný celý park (hoci zanedbaný);
2. začalo sa s likvidáciou legendy - populárneho "pekáča", ktorý verne slúžil Bratislavčanom už vyše 50 rokov.
Promenádu, tiahnucu sa od Slovenského národného múzea až k botanickej záhrade, využíva za priaznivého počasia množstvo prechádzajúcich sa, bežcov, korčuliarov a cyklistov a zrekonštruovaný park s telovýchovným kútom či open-air galériou by ju vhodne doplnil. Spolu s úpravami a dômyselnejším využitím existujúcich budov by celý areál slúžil naozaj všetkým Bratislavčanom a bol by moderným priestorom pre kultúru a oddych. Namiesto kultúry a oddychu však prídu miestne nevhodné obrovité stavby, ktoré definitívne odstránia z tohto miesta útulnosť a typickú atmosféru.
Predpokladám, že väčšina z nás rada cestuje. A ktoré časti navštívených miest (spomedzi tých, ktoré majú zaujímavú minulosť - tak ako Bratislava) sú pre nás takmer vždy najpríťažlivejšie? Sú to tie štvrte, ktoré majú aspoň niekoľko desiatok rokov, kde sterilnosť nového už bola nahradená práve tou útulnosťou a svojou atmosférou.
Pekná Bratislava práve prichádza o jednu zo svojich typických častí, o svoj "pekáč". Z pohľadu zatraktívnenia Bratislavy je to krok späť, z pohľadu kvality mestskej zelene takisto - staršie veľké stromy nie sú nahraditeľné v praktickej, len v teoretickej rovine. Ale nie je to krok posledný (ďalšie projekty sú na stole), preto sa aspoň poučme.
Mgr. ĽUBOŠ RUDOHRADSKÝ
