SME
Utorok, 15. október, 2019 | Meniny má Terézia

Okolo zvyškov bratislavskej Apolky prevedie mapa

Pozrite si posledných 11 historických priemyselných budov.

Industrial walk okolo Apolky.Industrial walk okolo Apolky.(Zdroj: Ľubomír Dait)

STARÉ MESTO. Priestor, kde vyrastá bratislavský Manhattan, bolo kedysi najväčšou priemyselnou zónou v meste.

Dnes už len niekoľko posledných priemyselných budov roztrúsených po celej zóne pripomína túto fázu rozvoja mesta. Okrem toho je tu reálna hrozba, že jedna z nich, Design Factory, bude zbúraná a nahradená novými výškovými budovami.

Článok pokračuje pod video reklamou

„Aj keď sú staré priemyselné stavby často ponímané ako záťaž daného územia, my v nich vidíme potenciál. Na základe skúseností zo zahraničia vidíme, že industriálne dedičstvo sa dá zrekonštruovať a zakomponovať do novej urbanistickej štruktúry,“ hovorí architekt Tomáš Hanáček z Fakulty architektúry STU v Bratislave.

Design Factory je jednou zo siedmich zastávok na mape Industrial walk Okolo Apolky.

Pripravili ju architekti a iní odborníci na základe spolupráce občianskeho združenia Design Factory s Fakultou architektúry STU pri príležitosti podujatia Industrial days.

Tie sa konali 15. a 16. septembra práve v tejto historickej industriálnej budove úspešne adaptovanej na nové využitie. Jeho piaty ročník bol zameraný na bezprostredné okolie Design Factory a jeho transformáciu. V hlavnej úlohe vystúpila bývalá rafinéria Apollo a jej ďalšie osudy a premeny.

Mapa sa zameriava na samotné centrum bývalej priemyselnej zóny vymedzené ulicami Mlynské Nivy, Dostojevského rad, Karadžičova, Pribinova a Košická.

„Táto lokalita od svojho vzniku prinášala do mesta prosperitu, bez ktorej by Bratislava nebola tým, čím je dnes,“ píšu autori v úvode mapy.

V tejto zóne na hranici centra mesta fungovali viac než dve desiatky tovární a továrničiek, no najvýraznejšiu stopu tu zanechala práve rafinéria Apollo.

Samotná rafinéria tu začala spracovávať ropu v roku 1896. Počas druhej svetovej vojny, 16. júna 1944, sa stala spolu s neďalekým Zimným prístavom a vtedy jediným mostom cez Dunaj obeťou cielených leteckých útokov amerických bombardérov.

Po vojne bola výroba v Apolke obnovená, ale len dovtedy, kým nebola vo Vlčom hrdle vybudovaná nová rafinéria a jej nástupnícka spoločnosť Slovnaft. Apolka ukončila výrobu v roku 1963.

V 60. rokoch minulého storočia začali túto priemyselnú zónu opúšťať aj ďalšie fabriky. Zároveň sa objavili prvé návrhy na transformáciu tejto lokality a jej zaradenie do mestskej štruktúry.

Ako prvé bolo postavené 25-poschodové Presscentrum, dnes Tower 115, a neskôr nová budova Slovenského národného divadla.

Premena zóny sa zintenzívnila po páde socialistického režimu a dnes sa tu nachádza najväčšie stavenisko v strednej Európe. Už tu stihli vyrásť dve trojuholníkové veže Panorama City, tri zo štyroch obytných veží projektu Zahy Hadíd Sky Park, kancelárske budovy Twin Tower a Twin City, ako aj nová autobusová stanica spolu s aktuálne najvyššou budovou v Bratislave – 125-metrovu Nivy Tower. Ďalšie projekty sú v rôznych štádiách výstavby alebo prípravy.

Okolo Apolky

Mapa zavedie záujemcov na sedem zastávok, na ktorých predstaví spolu jedenásť budov.

Tie z pohľadu dnešnej zástavby tu môžu pôsobiť akosi cudzo. Sú učupené medzi vežiakmi, no napriek tomu sú to zásadné doklady rozvoja mesta hodné pozornosti.

„Ľudia nechodia medzi výškovými budovami s hlavou hore, ich záber je približne do štvrtého poschodia. Preto je dôležitý parter,“ povedal architekt Vladimír Hain, ktorý spolu s Hanáčkom previedol záujemcov trasou mapy počas podujatia Industrial days. Zachované pôvodné budovy vedia urobiť tento partner špecifickým a navyše sa cez ne dá odprezentovať história danej lokality. Taktiež môžu novú výstavbu funkčne aj esteticky doplniť.

1. Jurkovičova tepláreň

Tepláreň, ktorú navrhol významný slovenský architekt Dušan Jurkovič, je jednou z iba dvoch historických priemyselných budov, ktoré sa tešia štatútu národnej kultúrnej pamiatky v tejto bývalej priemyselnej zóne. Chráni ich to pred zbúraním, ale tiež komplikuje ich adaptáciu na nové využitie.

Bývalá tepláreň je súčasťou projektu Sky Park a v súčasnosti prechádza rekonštrukciou a prestavbou na kultúrne a spoločenské centrum s administratívnymi a coworkingovými priestormi.

„Je veľmi dobrým príkladom ako narábať s národnou kultúrnou pamiatkou, ako sa zachovať voči hodnotám industriálnej architektúry a ako ju možno adaptovať pre ďalšie využitie v 21. storočí,“ povedal Hanáček.

2. Bývalé mäsiarstvo Orbán

Aj keď v súčasnosti väčšina Bratislavčanov spája túto budovu s kúpou mäsa na nedeľné rezne alebo výbornými pagáčikmi, od jej vzniku v rokoch 1910-1933 sa v nej vystriedalo viacero prevádzok. Najvýznamnejšia bola chemická čistiareň firmy Kinzel v 30. a 40. rokoch 20. storočia.

„Aj keď táto budova slúžila na rôzne účely a prešla už viacerými zmenami, zachovala si svoje proporcie a tvar. Môže tak slúžiť ako mierka ako táto zóna vyzerala v minulosti, keď sa tu postavia nové výškové budovy,“ povedal Hain. Podľa neho v budúcnosti by mohla opäť slúžiť ako obchod alebo kultúrne centrum.

3. Orientálny veľkoobchod

Tretia zastávka zahŕňa dve stavby – nenápadný sivý ošarpaný obdĺžnikový sklad a dom v tvare jednoduchej kocky dnes namaľovanej jasne zelenou a žltou farbou. Sú to posledné dve budovy veľkoobchodu s orientálnym tovarom, ktorý tu vybudovala rodina Bezákovcov po roku 1944. Zatiaľ čo sivá budova je dnes vo vlastníctve Univerzitnej knižnice, druhá slúžila ako bytový dom obchodníka. Je súčasťou projektu Sky Park a čaká ju zbúranie.

4. Klingerka

Budova je jedinou zachovanou budovou továrne na plachty, ľanové a jutové výrobky známou ako Klingerka. Založil ju Henrik Klinger v rokoch 1888-1889 a patrila medzi najstaršie továrne v tomto území. Obdĺžniková budova, ktorá od svojich počiatkov slúžila na administratívne účely, je národnou kultúrnou pamiatkou a je vo vlastníctve Tatra banky. Sídli tu pobočka banky a zvyšné kancelárie sú v prenájme.

5. Historické budovy energetickej spoločnosti ZSE

Piata zastávka predstavuje päť budov patriacich energetickej spoločnosti ZSE. Sú to divadlo Meteorit, riaditeľstvo ZSE, vilka na Čulenovej, BSP a hala elektrárne na Čulenovej. Z nich je pravdepodobne najzaujímavejšia práve tá posledná učupená medzi dvomi novšími budovami. V roku 1902 v nej bola spustená trvalá prevádzka Mestskej elektrárne. Po viacerých prestavbách sa dnes využíva na administratívne účely.

„Bola to najstaršia elektráreň nielen v Bratislave, ale na celom území dnešného Slovenska. Aj kvôli tomuto prvenstvu, nielen z hľadiska architektonických a technických hodnôt, si táto budova zaslúži byť zachovaná,“ ozrejmil Hain.

6. Apollo klub

Je to jediná historická budova bývalej rafinérie Apollo, ktorá je dodnes využívaná jej nástupníckym podnikom Slovnaftom.

Stavba nachádzajúca sa mimo pôvodného areálu rafinérie si aj po viacerých stavebných úpravách zachovala svoj pôvodný historický charakter. Slúži najmä zamestnancom rafinérie, ich rodinným príslušníkom a priateľom ako klub.

7. Design Factory

Related article Príde Bratislava o unikátnu budovu? Zvažujú búranie Design Factory Čítajte 

Budova bola postavená v roku 1942 ako súčasť rafinérie Apollo a v jej suteréne sa dodnes nachádza protiletecký kryt pre 380 ľudí. Dnes je vo vlastníctve ZSE.

V roku 2005 bola prestavaná na prvý verejný industriálny galerijný priestor pre architektúru, dizajn a kultúru v Bratislave.

Je ukážkovým príkladom využitia industriálnej podstaty stavby na nové funkčné využitie. Okrem toho je to posledná budova, ktorá zostala v bývalých priestoroch rafinérie Apollo. Dnes jej hrozí zbúranie.

„Na prvý pohľad je to veľmi nenápadná stavba, ale svojím programom a využitím na výstavy, koncerty a iné akcie vnáša do tejto zóny život,“ vysvetlil Hanečka, prečo by táto budova mala ostať zachovaná.

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nový Ružinov: Skutočný rozvoj ešte len príde
  2. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy
  3. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov?
  4. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  5. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant
  6. Emília Jányová Lopušníková: Nebojte sa, updatujte sa!
  7. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci
  8. Aj s SUV môžete jazdiť ekologicky a ekonomicky
  9. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  10. Nestarnú, ale dozrievajú
  1. Otvorenie nového sídla DELTA sprevádzala virtuálna realita
  2. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  3. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  4. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  5. Nestarnú, ale dozrievajú
  6. Nový Ružinov: Skutočný rozvoj ešte len príde
  7. Emília Jányová Lopušníková: Nebojte sa, updatujte sa!
  8. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy
  9. Aj s SUV môžete jazdiť ekologicky a ekonomicky
  10. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  1. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 15 670
  2. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave 15 101
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 12 399
  4. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 11 881
  5. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 9 664
  6. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 9 102
  7. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 8 730
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 7 931
  9. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 7 156
  10. Netradičná dovolenka? Plavba Stredomorím aj s letenkami v cene 6 992