Nefajčiari majú bližšie k ekologickému bývaniu

Ekologická architektúra sa snaží zohľadniť ekologické kritériá pri výstavbe a pri užívaní domu. Kombinuje v sebe remeselnosť, súčasné vedecké poznatky a podieľanie sa stavebníkov pri vytváraní ich domova. Prírode priateľská architektúra uprednostňuje tú energiu, ktorá je ušetrená alebo ktorá nemusí byť vôbec vyrobená. Ekobývanie súvisí so zdravým životným štýlom a ako dokázali výskumy, v praxi majú o takýto druh bývania záujem takmer výhradne nefajčiari. Žiadne vetranie ani ventilácia totiž nedokáže škodliviny vznikajúce pri fajčení bezo zvyšku odstrániť. Okrem správnej ventilácie, ktorá je jedným z významných kritérií nízkoenergetických budov, je dôležité znížiť vplyv elektromagnetických polí. Dĺžka elektrického vedenia v budove by sa mala znížiť len na nevyhnutne potrebné minimum a ekodomy by mali stáť čo najďalej od nosičov vysokého napätia či silných transformátorov.

Dnes sa v stavebníctve používa okolo 60 000 druhov rôznych materiálov a hmôt, často vyrobených z látok, ktorých vplyv na človeka a prostredie nie je pozitívny. Nie všetky stavebné materiály označené ako ekologické nimi naozaj sú - najmä ak berieme do úvahy ich celkový "životný" cyklus - od ťažby surovín až po ich odstraňovanie a recykláciu.

Pri výbere materiálov na stavbu eko- či biodomu platí zásada uprednostniť materiály vyrobené s minimálnym množstvom energie a vychádzať pritom z miestnych zdrojov a podmienok, a to nielen prírodných (voda, priemerné teploty, slnečné svetlo, fauna a flóra), ale aj z domácich tradícií a životného štýlu. Nanovo sa objavuje používanie "archaických" materiálov ako slama či nepálená hlina v stavebníctve. Ich širšiemu využívaniu však bráni absencia príslušných stavebných noriem. Len používanie výhradne prírodných materiálov na stavbu eko- či biodomov nestačí, treba aj vedieť, ako ich správne používať. Nesprávnym použitím pilín, korku či kokosových vlákien, napríklad na izoláciu stien či podláh, si možno vytvoriť v dome zdroj plesní.

VIERA JUHÁSZOVÁ