BRATISLAVA, BRUSEL. Disponibilný objem eurofondov pre metropolitný región nemožno odvádzať len od ukazovateľa regionálneho HDP, pre efektívne čerpanie je kľúčové získať komplexné údaje.
Na verejnom prerokovaní v Bruseli, týkajúceho sa budúcnosti metropolitných regiónov, to vo svojom stanovisku zdôraznil predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba.
Droba pripomenul, že súčasný mechanizmus vyjadrenia blahobytu regiónu je skresľujúci.
"HDP na obyvateľa podľa parity kúpnej sily totiž nezahŕňa sociálne, teritoriálne a environmentálne aspekty daného regiónu," upozornil Droba.
Výsledkom je, že metropolitné regióny, ktoré takisto čelia výzvam spojeným s dopravou, životným prostredím či sociálnou inklúziou, sú limitované pri čerpaní eurofondov.
Droba preto vyzval Európsku komisiu (EK), aby v tomto období, v ktorom sa nastavuje rozpočet Európskej únie (EÚ) a čerpanie eurofondov po roku 2020, zohľadnila aj špecifické postavenie metropolitných regiónov.
"Žijú v nich tri pätiny obyvateľov Únie a produkujú viac ako 72 percent HDP EÚ," pripomenul Droba.
Stanovisko bude predložené na rokovanie komisie pre regionálny rozvoj a rozpočet EÚ v Európskom výbore regiónov v polovici septembra.
Predseda BSK vo svojej prezentácii zdôraznil tiež aktuálne výzvy, ktorým musia čeliť skoro všetky metropolitné regióny v rámci EÚ - ako napríklad starnutie populácie, digitalizácia, migrácia, rozvoj udržateľnej environmentálnej politiky či problémy mobility.
Okrem potreby medziregionálnej spolupráce tiež prízvukoval nutnosť vytvárať funkčné väzby medzi mestom a vidiekom. "Ak vytvoríme efektívne väzby medzi mestami a vidiekom, môžu z následného rozvoja metropolitných regiónov profitovať všetky strany," dodal Droba.
