BRATISLAVA. Pre Katarinu Curtis, dcéru Zorky Kahan-Ringovej, nebolo pochýb, že dielo prvej veľkej lásky jej matky, expresionistu Arnolda Petra Weisza-Kubínčana uchované v kufri v Spojených štátoch, patrí na Slovensko.
Otvorenie výstavy, ktorú Slovenská národná galéria pripravila o obsahu kufra a samotnom umelcovi, bol pre ňu veľmi emotívny zážitok.
Aký bol vzťah medzi vašou mamou a Arnoldom Petrom Weiszom-Kubínčanom?
„Bol jej prvou veľkou láskou. Preto ten kufor zachránila. Ich príbeh by som rozdelila na dve časti. Po prvý raz stretla matka Kubínčana okolo roku 1918, keď bola ešte len malým dievčatkom, ale on bol už dospelým mužom, od nej o 12 rokov starším.
Obrazy zabudnutého maliara sú naspäť na Slovensku Čítajte Z tohto obdobia pochádza aj kresba približne osem až desaťročného dievčaťa prezentovanej na aktuálnej výstave.
Kde a kedy sa znova stretli, už ako dospelí, neviem. V roku 1942, po tom, ako členov matkinej aj Kubínčanovej rodiny deportovali do koncentračných táborov, sa rozhodli utiecť do hôr, kde sa schovávali takmer dva roky. Vzdali sa, keď rodinu, ktorá im pomáhala, obesili.“
Po vojne vaša matka, podľa Kubínčanových inštrukcií, našla kufor s jeho prácami v podkroví domu v Turčianskom Svätom Martine. Čo sa dialo po tom?
„Mama sa vrátila do Martina, kde na Kubínčana čakala asi rok a pol. Nevrátil sa a doteraz sa nepodarilo zistiť žiadne podrobnosti o jeho osude. Existujú tri verzie, čo sa s ním stalo.
“Vždy som dúfala, že jeho práce budú raz niekde bezpečne uložené. Čo ma však skutočne hreje pri srdci, je, že sa nielenže vrátili tam, kam patria, ale aj že tu boli prijaté s takým rešpektom.
„
Jedni preživší z koncentračných táborov hovorili, že zomrel v koncentračnom tábore Sachsenhausen, druhí, že vážne ochorel, pravdepodobne na týfus alebo inú chorobu a zomrel krátko po oslobodení.
Tretia skupina ho vraj naposledy videla kráčať smerom na východ, smerom k Rusku. Matka si kufor, ako
jedinú povolenú batožinu, zobrala so sebou do Ameriky. To už bola vydatá a mala dieťa, mňa. Mala som vtedy šesť mesiacov.“
Kde a kedy sa stretli vaši rodičia?
„Môj otec pochádzal zo Žiliny. Jeho manželka aj dcéra zahynuli v koncentračnom tábore. On aj moja mama boli tí, ktorí prežili. A preživší mali tendenciu brať si preživších. Zoznámil ich mamin priateľ.
