BRATISLAVA. Napriek letnej turistickej sezóne zostávajú mestské hradby v Bratislave pre domácich i zahraničných návštevníkov zatvorené.
Hlavné mesto ich museli pre bezpečnosť uzavrieť, na viacerých miestach hrozilo zrútenie časti muriva.
Bratislavské hradby sú zatvorené
Nie je vylúčené, že hradby zostanú verejnosti neprístupné počas celého leta.
"Mrzí nás, že túto vyhľadávanú atrakciu zatiaľ nevieme návštevníkom dopriať, ale v takýchto prípadoch je otázka bezpečnosti na prvom mieste. Ale robíme všetko pre to, aby sme ich aspoň čiastočne vedeli sprístupniť," uviedol pre TASR hovorca Bratislavy Peter Bubla s tým, že mesto bude musieť preveriť stav celých mestských hradieb.
Zatvorené hradby počas leta, ktoré boli posledné roky pre verejnosť otvorené, skritizovala na sociálnej sieti Iveta Plšeková, bývalá bratislavská viceprimátorka, v súčasnosti petržalská miestna poslankyňa.
Poukázala na to, po odstránení problému s opadávajúcimi korunami hradieb boli na hradbách osadené informačné panely o ich histórii a histórii podhradia či portréty všetkých kráľov a kráľovien korunovaných v Prešporku.
Hradby boli v ostatných rokov miestom konania viacerých komorných podujatí.
Na hrad popod Most SNP
"Mrzí ma, že terajšie vedenie mesta nepovažovalo asi za potrebné zaoberať sa hradbami. Terajší ani jeden viceprimátor nemá kultúru na starosti. Hradby patria k histórii mesta a teda ku kultúrnemu dedičstvu," píše Plšeková.
Turisti tak smerom na hrad musia prechádzať len cestou popod Most SNP.
"Nedozvedia sa, že lávka z hradieb ponad Staromestskú už nesie meno po Albertovi Sasko-Tešínskom, zaťovi Márie Terézie a manželovi jej dcéry Márie Kristíny. Že bol kráľovským miestodržiteľom v Prešporku a tu začal zbierať obrazy ako základ neskoršej a dnes preslávenej Albertiny, ktorá sídli vo Viedni," poznamenala Plšeková.
Mesto však oponuje, že kultúra a história sú preň dôležitou oblasťou a venuje sa im náležitá pozornosť.
Dôkazom má byť aj spracovanie kultúrnych a spomienkových podujatí, napríklad Bratislavských mestských dní, keď bol podľa hovorcu práve angažovanosťou vedenia mesta vystavený originál privilégia Ondreja III. z roku 1291.
Mesto nesúhlasí ani s tvrdením, že by oblasť kultúry nebola dostatočne personálne pokrytá.
Na magistráte je vytvorené samostatné oddelenie kultúry, funguje tiež mestská príspevková organizácia Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS).
Časť agendy BKIS sa prekrýva s agendou viceprimátora Juraja Káčera, ako poradkyňa primátora pre kultúru a kreatívny priemysel je zasa nápomocná Zora Jaurová.
"Pre úplnosť možno tiež spomenúť, že aj pre BKIS, ako aj pre Múzeum mesta Bratislavy (MMB) bol zvýšený rozpočet pre tento rok," podotkol Bubla. V prípade BKIS je to viac ako o 96.790 eur, v prípade MMB takmer o 247.000 eur.
