V sobotu sa stretli v PKO na svojom plese už 29. raz Oravčania. V hlavnom meste žije mnoho rodákov zo severu Slovenska, Obec Oravcov v Bratislave registruje okolo 500 stálych členov. „O podobný ples, ako je náš, sa snažia aj iní, napríklad Záhoráci, ale 29 rokov bez prerušenia – to sme dokázali len my,“ pochválil sa richtár Oravcov profesor Jozef Lipka.
Z Oravy sa odchádzalo oddávna, a nielen za prácou. „Pri stavbe Oravskej priehrady boli zatopené tri dediny a, povedzme, z Ústia nad Oravou, odkiaľ pochádzam ja, sa muselo vysťahovať okolo 250 rodín. A boli to rodiny, kde mali bežne osem až desať detí, sám som mal jedenástich súrodencov. Mnohí z týchto ľudí sa usadili v Bratislave,“ spomenul richtár Oravcov. Zhodou okolností bol aj jeho starý otec pred sto rokmi richtárom v Ústí: „Som rád, že znovu nejaký Lipka richtárči.“
V súčasnosti prichádzajú Oravčania do hlavného mesta pravdepodobne v najväčšom počte ako vysokoškoláci.
Nestorovi Oravskej obce v Bratislave Jánovi Opartymu utkveli v pamäti plesy z jeho študentských čias: „V rokoch 1968 až 73 sme sa na našich plesoch cítili ako v inom svete, možno uvoľnenejšie. Chodievalo sem vtedy okolo tisíc až tisícdvesto ľudí a PKO praskalo vo švíkoch.“ Ani tentoraz sála nezívala prázdnotou. Pozvanie prijal aj minister vnútra Ivan Šimko: „Hoci nie som Oravčan a ani žiadny parketový lev, mám tu mnoho priateľov. Rád chodievam na plesy Oravčanov.“
Kedysi, za socializmu, boli plesy Oravcov mediálne sledované, veď z Oravy pochádzali mnohí predstavitelia strany a vlády. Známym Oravcom bol napríklad predseda vlády Colotka či ministri Janovic (poľnohospodárstva) a Buša (najprv školstva, neskôr výstavby).
Zábava bola v sobotu dobrá, hoci „oravská bitka“ chýbala, pravá oravská ľudová hudba a v tombole televízor z Oravskej televíznej fabriky boli istotou. MIRO GRMAN
