SME

Štúdia priniesla päť alternatív rozvoja železničnej dopravy v Bratislave

ŽSR nepreferujú jednu konkrétnu alternatívu.

Ilustračné fotoIlustračné foto (Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. Dlhoočakávaná štúdia realizovateľnosti uzla Bratislava, ktorá má zásadným spôsobom ovplyvniť vývoj železničnej dopravy v hlavnom meste, je už hotová.

Priniesla päť alternatív rozvoja železničnej dopravy v Bratislave a jej okolí, z ktorých spracovatelia dokumentu odporúčajú dve riešenia.

Vyplýva to z finálnej správy štúdie, ktorú zverejnili Železnice Slovenskej republiky (ŽSR).

ŽSR tvrdia, že nepreferujú jednu konkrétnu alternatívu, ale také riešenia, ktoré majú najväčší prínos v oblasti zvýšenia bezpečnosti a zrýchlenia dopravy, zlepšenia komfortu pre cestujúcich a obyvateľov hlavného mesta a jeho okolia. Prvé výsledky by mali byť viditeľné podľa ŽSR už v priebehu budúceho roka.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Všetky alternatívy počítajú s druhou traťovou koľajou v úseku Bratislava - Nové Mesto - Bratislava Hlavná stanica a s treťou traťovou koľajou v úseku Bratislava-Lamač - Bratislava Hlavná stanica.

Taktiež rátajú s modernizáciu Hlavnej stanice, kapacita stanice je však v jednotlivých alternatívach rozdielna. Súčasťou riešení je aj modernizácia železničnej zastávky Bratislava-Vinohrady a realizácia nových železničných zastávok Bratislava-Bory, Bratislava-Železná studienka/Patrónka, Bratislava-Ružinov a Bratislava-Vrakuňa.

V Alternatíve 1, kde sa oprávnené náklady odhadujú na 653,8 milióna eur, majú všetky vlaky osobnej dopravy s výnimkou smerov Rajka a Viedeň cez Kittsee končiť, vychádzať či prechádzať Hlavnou stanicou. V nákladnej doprave je zachovaný súčasný prevádzkový koncept. Toto riešenie obsahuje aj modernizáciu úseku Bratislava-Lamač - Hlavná stanica - Bratislava-Vinohrady.

SkryťVypnúť reklamu

Alternatíva 2 s predpokladanými oprávnenými nákladmi v sume 706,2 milióna ráta s tým, že diaľková a medziregionálna osobná doprava je sústredená do Hlavnej stanice. Regionálna a prímestská doprava je rozdelená do železničných staníc - Hlavná stanica, Bratislava-Nové Mesto, Bratislava-Petržalka a Podunajské Biskupice. V nákladnej doprave je zachovaný súčasný prevádzkový koncept. Táto alternatíva ráta aj s modernizáciou úseku Devínska Nová Ves - Hlavná stanica - Bratislava-Vinohrady a úseku Bratislava-Nové Mesto - Podunajské Biskupice.

V Alternatíve 3, kde sa oprávnené náklady odhadujú na 740 miliónov eur, sú jednotlivé smery vo všetkých segmentoch osobnej dopravy sústredené do rôznych železničných staníc, a to Hlavná stanica - smery Trnava, Kúty a Viedeň (cez Marchegg), Bratislava-Nové Mesto - smer Galanta, Bratislava predmestie - smer Dunajská Streda a Bratislava-Petržalka - smery Rajka a Viedeň (cez Kittsee). V nákladnej doprave je zachovaný súčasný prevádzkový koncept. Počíta sa tu aj s modernizáciou úseku Devínska Nová Ves - Hlavná stanica - Bratislava-Vinohrady, železničnej stanice Bratislava predmestie a úseku Bratislava-Nové Mesto - Podunajské Biskupice.

SkryťVypnúť reklamu

Alternatíva 4.1 (oprávnené náklady 872,7 milióna eur) a Alternatíva 4.2 (oprávnené náklady 882,8 milióna eur) prináša odpoveď o budúcnosti využitia plánovanej bratislavskej stanice Filiálka. Osobná doprava v týchto riešeniach je sústredená do Hlavnej stanice.

Regionálna a prímestská doprava je zo smerov Pezinok, Senec a Dunajská Streda sústredená do novej stanice Filiálka. Ďalšie tri smery Malacky, Rajka a Viedeň, cez Kittsee, do železničnej stanice Bratislava-Petržalka a smer Viedeň, cez Marchegg, do Hlavnej stanice. V nákladnej doprave je zachovaný súčasný prevádzkový koncept. Pri týchto alternatívach sa ráta aj s modernizáciou úseku Devínska Nová Ves - Hlavná stanica - Bratislava-Vinohrady. Taktiež s modernizáciou železničnej stanice Bratislava predmestie a výstavbou nového úseku Bratislava predmestie - Bratislava Filiálka.

Spracovateľ štúdie odporúča ďalej sledovať alternatívy 2 a 4.1. Pre obidve alternatívy je podľa neho potrebné spracovať štúdie širších socioekonomických dosahov a potenciálnych prínosov vzhľadom na urbanistický rozvoj Bratislavy a dotknutých lokalít.

"Cieľom ŽSR - manažéra železničnej infraštruktúry na Slovensku - je predovšetkým úprava jej najkritickejších častí. A to najmä revitalizácia bratislavskej Hlavnej stanice a budovanie nových prestupných zastávok vlak - MHD," povedal pre TASR na margo výsledkov štúdie hovorca železníc Michal Lukáč.

Ide podľa jeho slov o investičné akcie, ktorých realizácia bude mať pozitívny dosah na obyvateľov Bratislavy a aj celého Slovenska.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Slováci investujú viac, vo fondoch majú už 14 miliárd eur.
  2. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku
  3. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť
  4. Kupujete si dovolenku? Nezabudnite na poistenie storna!
  5. Plátené tašky a opakované použitie
  6. Ženy nepatria za volant? Majiteľ autoškoly má iný názor
  7. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny
  8. Prenájmom bytu môžete zlepšiť životy
  1. Oslava ako v Hollywoode: Kaufland má narodeniny, pozýva aj vás
  2. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť
  3. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku
  4. Slováci investujú viac, vo fondoch majú už 14 miliárd eur.
  5. Podpora projektov, ktoré učia ľudí postaviť sa za seba
  6. Sigord – les, kde sa stretáva zodpovedné hospodárenie s turizmom
  7. Kupujete si dovolenku? Nezabudnite na poistenie storna!
  8. Detox pre vaše auto. Prejaví sa v spotrebe aj vo výkone
  1. Prenájmom bytu môžete zlepšiť životy 8 212
  2. Vírus HPV môže mať až 80% sexuálne aktívnych ľudí 4 836
  3. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny 4 509
  4. Ženy nepatria za volant? Majiteľ autoškoly má iný názor 4 203
  5. Iónske alebo Dodekanské ostrovy? Grécke leto má stovky tvárí 3 726
  6. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku 2 909
  7. Plátené tašky a opakované použitie 2 723
  8. TV Markíza spustí spravodajský projekt TN live už 9. júna 2 102
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  2. Ľuboš Vodička: Bratislavský Robinson Karl Jetting
  3. Juraj Mravec: Projekt Nového Lida nereflektuje záujmy Petržalky
  4. Pavol Pálfy: Úradná tabuľa - zákonná povinnosť alebo služba pre občana?
  5. Danica Chames: Zbláznili sa, šli na dovolenku do Bratislavy
  6. Radko Mačuha: Sídlisko, kvôli ktorému bolo zbúrané podhradie. ( cyklus bratislavská krutosť)
  7. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  8. Michal Drotován: Môže byť Bratislava 15-minútové mesto?
  1. Marcel Rebro: Sexuálne násilie Červenej armády pri oslobodzovaní Európy 30 461
  2. Jozef Varga: Dvoje kruhy pod očami, bledý ako stena, aj takto dnes vyzerá Fico... 23 861
  3. Rado Surovka: Judáš vstal z mŕtvych a podal ruku Ficovi 13 336
  4. Jozef Černek: Sprevádzal som Putinovcov – keď zistili, že ich kamoši z Maďarska chcú obsadiť aj Slovensko, stíchli 11 617
  5. Ivan Čáni: Tibor Gašpar a oni – učebnicový „vzor“ morálky, čestnosti, spravodlivosti. 10 998
  6. Ján Valchár: Ukrajinský darček na ruský deň detí (alebo ako spáliť ruskú flotilu zo záhradného domčeka) 10 666
  7. Věra Tepličková: Šok v Levoči 5 788
  8. Michaela Witters: Dievčatko v škôlke neprehovorilo sedem mesiacov ani slovo. Nakoniec jej pomohlo toto... 5 044
  1. Radko Mačuha: Bože, asi preto, že je to vzácne?
  2. Věra Tepličková: Keď Eštok nevie, čí je, Danko chce mať pokoj na ceste za stolicou a Fico hrá vabank...
  3. Radko Mačuha: Demilitarizácia Ruska cez joystick.
  4. Radko Mačuha: Veď na východe nič nieje.
  5. Yevhen Hessen: Ukrajinská komunita na Slovensku a dejiny kultúrnych väzieb
  6. Marcel Rebro: Deň detí bez otcov a s ruskými dronmi nad hlavou
  7. Věra Tepličková: Šok v Bratislave (voľné pokračovanie Šoku v Levoči)
  8. Marcel Rebro: Fico a jeho banda si kupujú za naše peniaze haciendy, Slováci posielajú drony obrancom Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu