BRATISLAVA. Slobodná voľba richtára a dvanástich členov mestskej rady či rôzne ekonomické, hospodárske a správne výsady. Ale tiež zrovnoprávnenie Židov a rybárov s mešťanmi a slobodný príchod nových obyvateľov do mesta. Aj o tom je Privilégium Ondreja III. z roku 1291.
Originál základných mestských práv je pri príležitosti Bratislavských mestských dní vystavený na desať dní v Múzeu mesta Bratislavy.
"Privilégium z 2. decembra 1291 je základným mestským privilégiom. Je listinou, ktorá potvrdzuje pre Bratislavu stredoveký status mesta. Nachádza sa tam 22 výsad, ktoré v tom čase považoval panovník za dôležité. Respektíve Bratislavčania, ktorí o toto privilégium žiadali," hovorí Michal Duchoň, vedúci Archívu mesta Bratislavy.
O meste začali rozhodovať aj ľudia
Za najdôležitejšie privilégiá považuje práve kreovanie mestských orgánov, teda slobodnú voľbu richtára a členov mestskej rady.
V Bratislave začínajú mestské dni Čítajte Poukazuje tiež na rôzne oslobodenia od platenia daní a dávok, neplatenie mýta, pre obchodníkov možnosť vykladať tovar, či oslobodenie spod súdnej právomoci palatína.
"To znamená, že mesto a svoje záležitosti si skutočne riešili mešťania. To je to, čo popri iných výsadách definuje mesto. Dôležitá je samospráva," podotýka Duchoň.
Netreba však podľa neho opomínať ani zrovnoprávnenie Židov s obyvateľmi vtedajšieho mesta, ako aj rybárov, ktorí sa tým dostali na úroveň mešťanov.
Zabúdať netreba ani na výsadu, podľa ktorej mohli do mesta slobodne prichádzať noví obyvatelia oslobodení od platenia poplatkov.
"Bolo im umožnené, aby sa vyplatili zo služby od svojich zemepánov a mohli sa presťahovať do Bratislavy a slobodne tu žiť," približuje Duchoň.
Toto právo považuje za výsledok toho, že v 70. a 80. rokoch 13. storočia utrpelo mesto vojenskými udalosťami viacero väčších škôd.
"Takže sa dá povedať, že panovník sa snažil doosídliť a ekonomicky pozdvihnúť túto lokalitu," dopĺňa Duchoň.
Novinka mestských dní
Vystavenie originálu mestských privilégií je jednou z noviniek tradičných Bratislavských mestských dní.
Tie sa v hlavnom meste konajú od štvrtka do nedele (28. 4.). Podľa primátora Bratislavy Matúša Valla je totiž dôležité, aby obyvatelia poznali históriu.
"Som presvedčený, že práve z histórie môžeme vychádzať pri láske k mestu dnes. Kópia je síce v stálej expozícii, ale vidieť originál, ktorého sa dotýkal Ondrej III. v roku 1291, je podľa mňa úžasná vec," povedal vo štvrtok na brífingu Vallo, ktorý zároveň upozornil na bezpečnostné opatrenia.
"Sú ale neviditeľné. Takže všetkých vyzývame, aby sa v žiadnom prípade nedotýkali našich privilégií, lebo sa rozpadnú," poznamenal.
Vystavenie vzácneho dokumentu podporí ozvučená umelecká animácia privilégia, a to v podobe videomappingu. Vidieť ju bude možné na priečelí Primaciálneho paláca do soboty (27. 4.), vždy od 20.00 h do polnoci.
Galérie a múzeá budú zadarmo
Bratislavské mestské dni okrem toho ponúkajú tradične bezplatné vstupy do mestských múzeí a galérií, deň otvorených dverí u primátora a jeho námestníkov, či premávanie historických vozidiel MHD.
Chýbať nebude program viacerých mestských organizácií, základných umeleckých škôl a centier voľného času, tvorivé dielne pre deti alebo historické prechádzky. Dvomi bude v nedeľu (28. 4.) sprevádzať priamo primátor.
Kompletný program Bratislavských mestských dní môže verejnosť nájsť na webovej stránke hlavného mesta.
Tradícia, že sa na deň svätého Juraja otvára mesto svojim obyvateľom i návštevníkom, je spätá s históriou Bratislavy.
Podľa mestských privilégií si už od 13. storočia mešťania práve 24. apríla mohli slobodne voliť richtára a svojich zástupcov.
Podľa magistrátu to bola na to obdobie významná a ojedinelá výsada v celej Európe. Spájala sa s oslavami i neformálnymi stretnutiami zástupcov radnice s obyvateľmi mesta.
V mestskom archíve sa okrem Privilégia Ondreja III. nachádza viac ako 100 ďalších privilégií, ktoré dostalo mesto od uhorských panovníkov do roku 1526.
Takmer všetky sa zachovali v origináloch. Ambíciou je pokračovať v tradícii a aj v ďalších rokov prezentovať niektorú z najvýznamnejších listín.
