Živá mapa ukazuje minulosť Staromestských ulíc

Panenská ulica, jedna z najstarších ulíc bratislavských predmestí, dostala pomenovanie podľa veľkého majera klarisiek, ktorý sa tu kedysi nachádzal. To je len jedna z množstva informácií, ktoré sa záujemcovia dozvedia z historickej interaktívnej mapy, ktorú Bratislavské Staré Mesto spustilo 4. apríla, na 74. výročia oslobodenia Bratislavy. Mapa zatiaľ poskytuje informácie o 233 uliciach, čo je viac ako polovica z ich celkového počtu. Ďalšie ulice by mali postupne pribudnúť.

Na „živej“ historickej mape pracuje mestská časť spolu s tímom z Univerzity Komenského. Odborným garantom je historik JURAJ ŠEDIVÝ z Katedry archívnictva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Inicioval a vedie aj projekt Historický atlas miest Slovenska a pamäťový portál pre dejiny Bratislavy www.PamMap.sk. Rozprávali sme sa o tom, ako vznikajú, čo všetko sa z nich dá zistiť aj to, ako sú prepojené.

Ako vznikol nápad vytvoriť historickú interaktívnu mapu?

Read also: Read also: PamMap pripomína históriu mesta cez obyčajných ľudí Čítajte 

„Asi pred piatimi rokmi začal vznikať pamäťový portál www.PamMap.sk. Jeho hlavným cieľom je sprístupniť na jednej stránke historickú databázu, encyklopédiu aj atlas. Databáza ponúka digitalizované historické pramene ako fotografie, pohľadnice, audio či video s odborným opisom. V encyklopedickej časti sú heslá o ľuďoch, udalostiach, miestach. No a prostredníctvom interaktívnej mapy si môžete vyhľadať georeferencované údaje, teda údaje „prišpendlené“ na konkrétne miesto na mape.“

Ako sú oba projekty prepojené?

„Historická vrstva v interaktívnej mape Starého Mesta má byť praktickým sprievodcom pre obyvateľov aj turistov. Sprístupňuje základné informácie ku histórii ulíc mestskej časti, zatiaľ hotových asi 60%, a k niektorým objektom. Pri každej ulici v interaktívnej mape je však link na PamMap, kde si ten, kto sa o históriu zaujíma hlbšie, nájde podrobnejšie informácie a hlavne zdigitalizované pohľady na ulice a jednotlivé pamiatky. Tie si pritom môže zoradiť chronologicky od najstarších alebo od najmladších, či sa pozrieť len na najnovšie pridané alebo len na najkrajšie.“

Historická Bratislava (5 fotografií)

S kým ste na projektoch spolupracovali?

„Filozofická fakulta Univerzity Komenského ako hlavný inšpirátor sa pri vytváraní portálu obrátila na prirodzených partnerov – mesto Bratislavu a mestskú časť Staré mesto. Obe projekt podporili. Treba však povedať, že ide o projekt, ktorý mal k dispozícii rádovo menej než promile prostriedkov, aké idú na podobné projekty napríklad z eurofondov. Preto sme boli, a stále sme, odkázaní na pomoc dobrovoľníkov, ktorým patrí najväčšia vďaka. Oni skenovali fotografie a pohľadnice z múzeí, archívov, od zberateľov ale aj od obyčajných Bratislavčanov. Odborníci potom pridávali opisy skenov. Tu patrí najväčšia vďaka Jánovi Vyhnánkovi. Občianske združenie Bratislavské rožky poskytlo časť techniky a mesto Bratislava zaplatilo takmer polovicu minuloročných nákladov na IT riešenia. Staré Mesto finančne podporilo vytvorenie databázy k uliciam a v spolupráci s firmou T-Mapy aplikovalo získané informácie do svojho geoinformačného systému GIS. Dušou celej spolupráce bol Rudolf Holos z miestneho úradu.“

Čo všetko sa zatiaľ záujemcovia z mapy dozvedia?

„Na interaktívnej mape si užívateľ môže kliknúť na konkrétnu ulicu a ukáže sa mu text o vývoji danej ulice. Ak si z horného menu vyberie funkciu Vrstvy, tak si môže cez súčasnú mapu preložiť niektorú historickú a pomocou prekrytia si môže porovnávať, ako sa to miesto zmenilo. Najväčšie rozdiely uvidí samozrejme na Vydrici, Zuckermandli alebo v Petržalke. Ak si okrem textovej informácie a mapového porovnania chce pozrieť aj fotografie z tej ulice napríklad spred 50 či 100 rokov, tak si stačí kliknúť na link na PamMap.sk. Tam v súčasnosti ponúkame viac ako 14-tisíc digitálnych fotografií, pohľadníc a podobných prameňov vrátane video rozhovorov s pamätníkmi.“

V akých jazykových mutáciách je mapa prístupná?

„Zatiaľ len v slovenčine, ale filtre na PamMap.sk sú k dispozícii aj v nemčine a maďarčine a čiastočne aj v angličtine.“

Z akých podkladov ste pri príprave mapy vychádzali?

„Základ tvoril Bratislavský topografický lexikon od Vladimíra Horvátha a Archeologická topografia Bratislavy. Ale pri niektorých uliciach bolo treba siahnuť aj priamo k prameňom. Napríklad pri vývoji Kozej ulice sme analyzovali najstaršie registre daňových poplatníkov. Len málokto vie, že v Bratislave sú zachované už od roku 1379.“

Aké časové rozpätie zahrňuje interaktívna mapa a portál PamMap.sk?

„Texty k obom prepojeným portálom zachytávajú vývoj od najstarších čias. Pri niektorých uliciach to znamená už od praveku a pokračovali sme až do najnovších čias.“

Na aké praktické účely môžu byť informácie z mapy využité v dnešnej dobe?

„Historická interaktívna mapa ponúka nielen historické informácie ale aj rôzne iné – napríklad pasportizáciu zelene v mestskej časti. No a vďaka historickej vrstve si môžete porovnať, či nám pribúda alebo naopak ubúda. Po doplnení všetkých ulíc a preložení textov do angličtiny bude jedinečným sprievodcom pre turistov. V pláne je aj doplnenie o rôzne virtuálne rekonštrukcie budov, ktoré by mohli byť naozaj atraktívne aj pre ľudí z cudziny.

Portál PamMap.sk je už skôr pre „fajnšmekrov“, ktorí sa chcú pozrieť, ako vyzeral ich rodný dom pred sto rokmi, alebo ako sa stavala škola, na ktorej pred polstoročím maturovali. Tento portál poskytuje údaje najmä pre pamiatkárov, historikov, architektov, ale boli by sme radi, keby sa aj investori a developeri inšpirovali niekedy veľmi malebnými ulicami minulosti.“

Čo vás na práci na týchto projektoch najviac zaujalo?

„Najzaujímavejšia bola určite práca s ľuďmi-pamätníkmi. Ak si na interaktívnej mape kliknete na Námestie SNP a potom na link na PamMap.sk, tak si môže vypočuť napríklad rozhovory s významným bratislavským rodákom Hugom Portischom. Jeho otec bol posledný slobodný šéfredaktor Pressburger Zeitung predtým, než sa novín zmocnili nacisti. Jeho syn bol snáď najznámejším rakúskym žurnalistom a nám poskytol rozhovor nielen o Námestí SNP v čase jeho mladosti ale aj o iných zážitkoch, napríklad ako hasil zbombardovanú Apolku alebo utekal pred frontom cez vojnovú Európu.“

Aké sú ďalšie plány oboch prepojených projektov?

„Historická interaktívna mapa potrebuje doplniť zvyšné údaje k uliciam. Okrem textov sa otvára možnosť pridávať 3D-rekonštrukcie objektov, ktoré si budete môcť v teréne porovnávať s dnešnou podobou budov. PamMap.sk by zase rád poskytol takéto služby aj iným častiam mesta alebo celej Bratislave a keďže sme sa otvorili celému Slovensku, tak vieme podobné portály vytvoriť pre malé dediny aj veľké mestá. K projektu sa pridali univerzity v Košiciach a Banskej Bystrici a verím, že čoskoro vznikne aj vďaka ďalším naozaj veľký tím pre celé Slovensko.“

Môžu sa do projektu zapojiť aj obyvatelia?

„Mnohí majú v garáži či pivnici staré fotografie svojich predkov alebo domov, kde bývali. Keď zomrieme, našim deťom už ostanú len bezmenní ľudia na starých fotkách, lebo individuálna pamäť siaha obvykle len po tretiu generáciu. Tak využime technológie a budujme kolektívnu pamäť. Stačí, ak nám prinesú ich zbierky, my im ich na univerzite zdarma zdigitalizujeme, vrátime aj s digitalizátmi a na portál dáme len menej kvalitné deriváty s vodoznakom každého majiteľa, ktorému ostávajú všetky autorské práva. Náš portál má facebookovú stránku, kde nás môžu kontaktovať.“

Prečo bola mapa spustená práve na výročie oslobodenia Bratislavy?

„Myslím si, že 4. apríl 1945 dovŕšil premenu starého multietnického Prešporku na novú slovenskú Bratislavu. Dnes pociťuje veľa Bratislavčanov, že ľudia, ktorí z tohto mesta museli medzi rokmi 1939 a 1952 odísť, tu duchovne chýbajú. A náš projekt vracia aspoň informácie o nich a o miestach, na ktorých žili, do nášho povedomia.“