„Málokto si uvedomuje, že Bratislava je diaľničná križovatka Európy, a v Petržalke je významný dopravný uzol, z ktorého sa pomerne rýchlo dostanete do štyroch krajín v strednej Európe“, zdôrazňuje dopravný inžinier Jan Kašík, ktorý pracuje na dopravných riešeniach rastúceho centra Bratislavy.
O Bratislavčanoch sa hovorí, že sú tak leniví, že auto by za autobus nevymenili, ani keby mali zastávku 10 metrov od domu. Je možné ich dostať z áut do MHD?
Niečo na tom „porekadle“ bude, lebo aj v pražskom metre som si všimol, že Slováci na eskalátore skôr stoja a zbytočne nechodia. Ale pravda je niekde uprostred. Niektorí ľudia auto nikdy nenechajú doma, pretože potrebujú byť flexibilní, majú v meste stretnutia a chcú toho stihnúť čo najviac. A niektorí zas autom chodiť nikdy nebudú, pretože nevedia šoférovať alebo auto nemajú. Pomohlo by však, keby bolo mesto ústretovejšie voči chodcom.
Podľa vás že Bratislava je prispôsobená vodičom osobných áut, a nie peším či cyklistom?
Rozhodne. Máte tu napríklad výnimočné pravidlo, že sa dá u vás parkovať na chodníkoch. To je niečo, čo v západných mestách nenájdete, a dáva to Bratislave vysokú, neriadenú, neplatenú a veľmi chaotickú parkovaciu kapacitu. Je tu veľa priestoru, ktorý nebol využitý v prospech peších, cyklistov alebo hromadnej dopravy, ale v prospech vodičov automobilov.
Má teda vôbec význam zvyšovať kvalitu vozidiel hromadnej dopravy a robiť marketingové kampane, ktoré majú za cieľ nahnať ľudí do MHD?
Má to veľký význam. Aby sa dopravná situácia výrazne zlepšila, reálne stačí, aby spôsob dopravy zmenilo pár percent ľudí. V percentuálnych bodoch stačí naozaj malý rozdiel, aby došlo k výraznej zmene. Ak by napríklad pribudlo 10 % vodičov, nastane dopravný kolaps a premávka sa zastaví. Ak ich 10 % ubudne, budete tu mať cesty ako na Veľkú noc. Tá miera zmeny rozdelenia ľudí medzi autami a hromadnou dopravou sa počíta v jednotkách percent.
„Jeden autobus pojme 50-100 ľudí a čas prechodu križovatky je cca taký ako tri osobné autá. Tak si sami zhodnoťte, čo je efektívnejšie.“
(zdroj: Matej Hakar)Podľa toho, čo hovoríte, by malo mesto sprísniť a spoplatniť parkovaciu politiku a investovať do MHD. Ako by takáto investícia mala vyzerať?
Možno to bude znieť prekvapivo, ale ľudia oveľa viac ocenia pekné zastávky ako nové vozidlá. Samozrejme ani tá električka nemôže byť škaredá, stará a hrdzavá, ale štandard väčšinou ľuďom úplne stačí. Zastávka by mala byť zastrešená, pekná, zelená, mal by k nej viesť dostupný a udržiavaný chodník pre peších. Keď už sa niekto podujme na to, že auto nechá doma a ide MHDčkou, malo by ho mesto oceniť dobrým pocitom zo samotnej cesty.
Dostať ľudí do MHD teda neznamená zvýšiť iba jej kvalitu, ale aj zlepšiť možnosti pešieho presunu?
Samozrejme, veď cestujúci MHD a chodec je vo veľkej miere ten istý človek. Pešia doprava v meste je dôležitá a v Bratislave veľmi podceňovaná. Keď idem pešo cez centrum Prahy, nemusím sa ani raz zastaviť, pohodlne prejdem aj na druhý koniec. V Bratislave trikrát stojíte, kým vôbec prejdete Hodžovo námestie. Na Slovensku totiž platí prednosť pre chodcov na prechode až vtedy, keď už naň vstúpia. V Čechách majú chodci prednosť už keď sa naň chystajú vkročiť. To je obrovský rozdiel, ktorý núti vodičov venovať zvýšenú pozornosť chodcom v okolí prechodov pre chodcov. V Čechách sa nemôžu stavať neriadené prechody dlhšie ako 3 metre pri jednosmernej ceste alebo 6 metrov cez obojsmernú cestu.
Na Hodžovom námestí je podchod, ktorým sa pohodlne dostanete na ktorúkoľvek stranu križovatky.
A videli ste tie davy ľudí, ktoré prechádzajú od Suchého Mýta k prezidentskému palácu a stoja na semaforoch? Podchody už vyšli z módy, celkovo ide o ďalší zastaraný koncept riešenia prechodu križovatiek pre peších. Hocijaký obchodník vám povie, že každý schod vedúci do jeho predajne mu berie zákazníka. A v podchode máte 20 schodov dole a 20 schodov hore. Pri pešej chôdzi je bariéry potrebné odstraňovať, nie ich budovať. Rovnako aj v hromadnej doprave.
„Dá sa povedať, že peší sú v Prahe na hlavnej ceste a autá na vedľajšej.“
(zdroj: Matej Hakar)Keď spomínate tie bariéry v hromadnej doprave, nebolo by riešením odstrániť niektoré prekážky pre autobusy a trolejbusy formou ďalších autobusových pruhov?
Bratislava nemá jednoznačné riešenie hromadnej dopravy. Potrebuje kvalitný tím ľudí, ktorí budú mať kompetencie na to, aby deň čo deň pracovali na zmene systému dopravy v tomto meste. Je skvelé, že tu vznikol Metropolitný inštitút Bratislava. Ešte aby dobre fungoval.
Každý kandidát na primátora mal v kampani za prioritu riešenie dopravnej situácie, a väčšina z nich si do programu dávala aj záchytné parkoviská. Je to jednoduchý koncept, ľudia ho ľahko pochopia a javí sa ako realizovateľný. Čo si o ňom myslíte?
Ich význam sa preceňuje. Záchytné parkoviská je možné postaviť s kapacitou niekoľko tisíc parkovacích miest, ale do Bratislavy denne dochádza vyše stotisíc áut. Čiže ten počet miest na záchytných parkoviskách je zanedbateľný. Ale určite treba ponúknuť túto možnosť skupine ľudí, ktorá by ju rada využila. Ak vďaka nim ubudne iba 1% áut v meste, bude to obrovská pomoc.
Jedným z návrhov riešení dopravnej situácie v rozrastajúcom sa centre, ktorý pripravilo JTRE, má byť nová električková trať. Viedla by od Šafárikovho námestia cez Eurovea City, Prístavnú a Košickú až na Trhovisko Miletičova, kde by sa napojila na existujúcu trať pri zastávke Salieziáni. Hovorí sa aj o novej vrakunskej radiále. Môže to pomôcť vyriešiť situáciu v novom centre, kde vznikne XY nových pracovných miest, vyrastú tu obchody aj byty. Ako ho vnímate?
Treba sa na to pozrieť zo širšieho hľadiska. Tu sa stavajú nejaké projekty, za ktorými stoja developeri. Za normálnych okolností by sa mali venovať len svojim záujmom a výstavbu infraštruktúry by malo diktovať mesto. Lenže mesto zaspalo a nedisponovalo profesionálnou kapacitou, ktorá by tieto problémy riešila, a tak sa ich podujal riešiť developer. Nesústredí sa iba na svoj biznis, ale aj na situáciu, ktorá v Bratislave vzniká a je potrebné ju riešiť.
A čo si o tom riešení myslíte?
Neviem, či nie som zaujatý, pretože spolu s kolegami sme pracovali na dopadoch tohto riešenia na dopravnú situáciu. Podľa mňa je veľmi kvalitné a do značnej miery pomôže k riešeniu situácie v novom centre mesta, ktoré sa tu tvorí. Keď tu budú vybudované vhodné podmienky, ľudia od začiatku pochopia, že auto nie je jediná možnosť, ako sa sem dostať.
„Bratislava je veľmi živé mesto, veľmi dynamické mesto, veľa sa tu stavia a buduje, čo ale má svoje následky.“
(zdroj: Matej Hakar)Takže analyzujete dopady výstavby v novom centre na dopravu v Bratislave?
Spolupracujeme so skupinou developerov, ktorí sa podieľajú na výstavbe novej zóny Chalúpkova. Ide o územie medzi Mlynskými Nivami, Landererovou, Košickou a Dostojevským radom. Pracujeme na riešeniach dopravnej situácie, ktorá tu nastane, keď bude všetko postavené. V Bratislave však pôsobím už dlhšie, spolupracoval som na rôznych projektoch.
Čo vás na Bratislave zaujalo alebo prekvapilo? Je niečím špecifická?
Bratislava je v mnohých oblastiach unikátom. Je neuveriteľne kapacitná, čo sa týka automobilovej dopravy. Máte tu obrovské križovatky, ktoré ústia do všetkých smerov a prechody cez ne prechádzajú cez šesť či osem pruhov. Napríklad križovatka Košickej s Mlynskými Nivami má obrovskú kapacitu. V smere na most Apollo sú tam až dva odbočovacie pruhy doľava, ktoré pojmú 40 áut, ale zvyšok križovatky stojí. V dnešnej dobe sa takto nestavia, trendom je zužovanie pruhov, zmenšovanie križovatiek, priestorová úspornosť.
V ktorých mestách sa takto projektuje doprava?
Mali sme napríklad možnosť konzultovať situáciu vo Viedni s predstaviteľmi mestskej správy. Oni nám ukázali riešenia pre MHD, pre cyklistov, pre peších, ale nikde sme nevideli riešenie problematických miest pre vodičov osobných áut. Tak sme sa na to opýtali a oni nám vysvetlili, že oni tieto problémy riešiť nechcú. Venujú sa iba akútnym lokálnym problémom, ale systematicky situáciu vodičom nezľahčujú. Darí sa im ľudí presviedčať, aby jazdili MHD. Vo Viedni každý rok ubúdajú vodiči áut napriek tomu, že celkovo v nej pribudne 25 000 obyvateľov ročne. Obyvatelia jednoducho začínajú chápať, že sa im oplatí presadnúť z áut do MHD, na bicykle alebo do vlakov.
Tento rozhovor vám prináša MEDIA CENTRAL.
Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.
