Bratislava: Vtáci sa v meste cítia bezpečne

Pozorovanie vtáctva nie je zatiaľ na Slovensku také populárne ako v zahraničí, aj keď už aj tu je čoraz častejšie vidieť ľudí s ďalekohľadmi a príručkami na určovanie vtákov. Práve Bratislava a jej okolie je jednou z najzaujímavejších lokalít na pozorovanie vtáctva na Slovensku.

Vo Veľkej Británii, v Holandsku, ale aj v susednom Rakúsku si však už našlo množstvo nasledovateľov. Medzi nadšenými pozorovateľmi vtákov patrilo viacero známych osobností.

Svoj deň majú blázni aj vtáci

Prvý apríl je známy najmä ako Deň bláznov a zvyčajne sa spája so žartami. No je to aj Svetový deň vtáctva. Táto tradícia sa zrodila ešte v časoch rakúsko-uhorskej monarchie.

„Založil ju slovenský prírodovedec Oto Herman, ktorý sa narodil, žil a pôsobil v Brezne,” hovorí Ján Dobšovič, ornitológ a majiteľ cestovnej kancelárie watching.sk. Tá organizuje pozorovania vtákov, ale aj iných zvierat a rastlín na Slovensku.

Oto Herman po prvý krát zasvätil 1.apríl vtákom v roku 1900. Počas tejto akcie pre školy sa spolu s vtákmi v tento deň oslavovali aj stromy.

Za vtákmi do Bratislavy a okolia

Aj keď to na prvý pohľad nemusí byť zrejmé, Bratislava a jej okolie je jednou z najzaujímavejších lokalít na pozorovanie vtáctva na Slovensku. Vďačí za to rozmanitosti prostredia, v ktorom sa nachádza.

„Máme tu prakticky všetky druhy lesov, okrem ihličnatých – lužné lesy, dubové lesy, hrabové lesy aj bukové lesy. No nachádzajú sa tu aj stepi. Máme tu Dunaj, ktorý je veľmi významnou migračnou trasou a vďaka tomu, že nezamŕza, nachádza sa tu veľmi významné zimovisko vodného vtáctva,“ hovorí Dobšovič. Pre niektoré druhy je okolie Bratislavy dokonca najvýznamnejším zimoviskom v strednej či celej Európe.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa vtákov organizujú dve akcie. Prvá z nich, cyklovýlet Za dravcami na Devínske jazero, sa bude konať v sobotu, 30. marca. Nasledujúci víkend sa záujemcovia budú môcť na krátkych kurzov naučiť poznávať vtáčie hlasy na bratislavskej Železnej studničky. Ako novinku pre tento rok pripravili aj online kurz vtáčích hlasov.

Vtáky v meste

Veľa vtáčích druhov sa adaptovalo na život v blízkosti človeka. Dnes sú intravilány, teda zastavané územia, na Slovensku domovom pre viac ako 50 druhov vtákov.

„Prišli na to, ako využiť prítomnosť človeka a jeho vplyv na krajinu vo svoj prospech,“ hovorí Lucia Deutschová, výkonná riaditeľka mimovládnej organizácie Ochrany dravcov na Slovensku.

Okrem vrabca domového sú to lastovičkovité ako belorítky, lastovičky a dážďovníky či bociany biele, hrdličky či niektoré sýkorky. V poslednom období sa do miest sťahujú aj straky či vrany. Hniezda krkavcovitých druhov druhotne využívajú sokoly, ktoré si svoje hniezda nestavajú.

„Takže tým, že sem prichádzajú krkavcovité vtáky, pritiahnu vtáčie druhy, ktoré sú naviazané na ich hniezda. Tento príklad názorne ukazuje základné ekologické zákonitosti, teda ako na zmeny u jednej časti vtáčej populácie reagujú ostatné druhy,“ hovorí Lucia Deutschová.

Jedným z dôvodov, prečo sa vtáci sťahujú do miest, môže byť pocit väčšieho bezpečia.

„Krkavcovité vtáky sú vo voľnej prírode, žiaľ, ešte stále poľovnou zverou,“ vysvetľuje Lucia Deutschová. To znamená, že v určitom období roka je povolené ich strieľať. V intraviláne mesta sú však všetky vtáky chránené a naviac sa tu ani nemôžu používať strelné zbrane. Preto sa tieto vtáky môžu paradoxne v mestách cítiť bezpečnejšie.

V mestách sa môže bezpečnejšie cítiť aj sokol myšiar. Vo voľnej krajine najmä jeho mláďatá neujdú pozornosti predátora ako je kuna, jastrab krahulec alebo jastrab veľký. Na druhej strane, v mestách čelia novým hrozbám. Jednou z nich sú presklené priestory ako sú napríklad zástavky mestskej hromadnej dopravy.

„V dnešnej dobe, keď presklených priestorov stále pribúda, je to najväčší negatívny faktor ovplyvňujúci vtáčiu populáciu v mestách,“ hovorí Roman Slobodník s tým, že tento faktor sa v čoraz väčšej miere vyskytuje po celom svete.

Podľa neho je však otázkou, či nové druhy vtákov, ktoré sa začali vyskytovať v mestách, sem nie sú vlastne vyháňané.

„Okolitá krajina prechádza dramatickými a drastickými zmenami, hlavne zánikom biotopov. Čo iné potom vtákom ostáva než ísť do miest?“ hovorí Roman Slobodník poukazujúc na to, ako sa zmenilo okolie Bratislavy za posledných 30 rokov. Dnes pozostáva len z veľkých lánov polí, žiadne remízky, vetrolami či hájiky, kde by mohli hniezdiť vtáky. Na druhej strane zelene v mestách pribúda.

Hlasnejšie a inak

Pod vplyvom zmeneného prostredia sa menia aj prejavy vtákov. Tie, ktoré žijú v mestách majú, napríklad, oveľa menšiu tendenciu migrovať.

„Drozd, ktorý žije v centre Bratislavy, neodletí na zimu do Talianska, ale ostane tu. Aj holub hrivnák ostáva zimovať v meste keď jeho spolupútnik z okolitej poľnohospodárskej krajiny odlieta na zimoviská do Španielska, Portugalska alebo Talianska,“ hovorí Roman Slobodník.

Mení sa aj ich spevná aktivita. Tým, že v mestách je osvetlenie, vtáci bežne spievajú aj v noci. Taktiež posúvajú svoje zvukové prejavy do obdobia keď nie sú rušené okolitým hlukom, teda do veľmi skorých ranných hodín.

„Bolo výskumom dokázané, že vtáci v mestách spievajú hlasnejšie ako vo voľnej krajine, kde sa nevyskytuje toľko rušivých elementov,“ hovorí Lucia Deutschová.

Vtáky začali tiež napodobovať mestské zvuky.

„Vynikajúcim imitátorom je sojka. Z Bulharska je známy prípad sojky napodobujúcej vlak,“ hovorí Deutschová.

Predlžuje sa aj doba ich hniezdenia a mení sa aj skladba jedálnička. V prípade dravcov a sov je pestrejší.

„Zatiaľ čo vo voľnej prírode je to viac hrabošov a iných hlodavcov, v meste je podiel vtákov na ich potrave vyšší,“ vysvetľuje Roman Slobodník. Ale bolo tiež dokázané, že myšiarky žijúce v meste naďalej chodia loviť von, do poľnohospodárskej krajiny, čo je pre ne energeticky náročnejšie.

V mestskom prostredí vtáci taktiež strácajú plachosť. Dobrým príkladom je náš najväčší holub – holub hrivnák, ktorý sa začal v posledných rokoch hojne vyskytovať v mestách. Napríklad Ornitológovia pozorovali jeden pár hniezdiaci priamo na Americkom námestí v Bratislave.

„V poľnohospodárskej krajine holub hrivnák uletí keď v aute pribrzdíte sto metrov od neho. Naproti tomu v Bratislave sa špacíruje spolu s ostatnými holubmi pár metrov od vás a máte dojem že čaká kedy mu niečo hodíte,“ hovorí Roman Slobodník.

Aj tento príklad poukazuje na schopnosť vtákov sa adaptovať. Ukážkovým príkladom je však vrabec.

„V minulosti hniezdil v škárach budov, ktoré však pod vplyvom zatepľovania a premeny krajiny miznú. V súčasnosti čoraz častejšie zahniezdi na strome. V minulosti to bola rarita, o ktorej sa písali články,” hovorí Roman Slobodník. Aj vrabce prekonávajú zmeny v potravinovej skladbe. V minulosti boli naučení priživovať sa pri sliepkach na dvoroch dedín, teraz 90 percent ich jedálneho lístka v čase kŕmenia mláďat tvorí hmyz.

Nahláste svoju poštolku

Medzi dravce, ktoré sa úspešne adaptovali na život v meste patrí sokol myšiar, ľudovo nazývaný tiež pustovka, či poštolka. Hniezdo si nestavia a na zahniezdenie mu obvykle stačí otvor v stene, výklenok či črepník na balkóne.

Organizácia Ochrana dravcov na Slovensku získava údaje o ich hniezdach aj od verejnosti. Odhaduje, že na zastavaných územiach Slovenska žije asi tisíc párov sokola myšiara. Po dvoch úspešných ročníkoch už spustili online akciu aj tento rok.

Ľudia sa najprv báli a často ochranárov žiadali, aby hniezdo, či už s vajíčkami alebo už vyliahnutými mláďatkami, premiestnili. V takomto prípade sa im snažili vysvetliť, že sa nie je čoho obávať a že hniezdenie okrídleného suseda je vždy fascinujúcim predstavením pre celú rodinu.

„Osveta pomáha. Vo veľa prípadoch sa nám stalo, že nám telefonovali, že v kochlíku na balkóne sa im zahniezdila poštolka s tým, aby sme to dali preč a skončilo to tým, že sokoliu rodinku začali brať ako členov rodiny a keď odleteli, tak sa nás pýtali kedy sa vrátia,“ zaspomínal Roman Slobodník.

Reakcie ľudí na možnosť nahlásiť „svojho“ sokola sú dnes veľmi pozitívne.

„Posielajú nám fotografie či dokonca majú nainštalované kamery a vysielajú, čo sa deje v „ich“ hniezde online,“ hovorí Lucia Deutschová.

V prvom ročníku v roku 2017 získali informácie o 38 hniezdach s takmer stovkou mláďat. Minulý rok zaznamenali 65 hniezd v 19 mestách a obciach, z ktorých vyletelo minimálne 130 mláďat.

Verejnosť môže nahlasovať aj zimoviská sovy myšiarky ušatej. Tieto sovy v intraviláne Bratislavy tiež hniezdia. Vyberajú si príbytky po vranách či strakách, lebo vlastné si postaviť nevedia.

„Usadia sa hoc aj na sídlisku, kde sa potom často ocitnú v nepriazni ľudí. Mnohí totiž nedokážu zniesť prosebné pískanie mladých myšiarok, ktoré týmto spôsobom pýtajú potravu – hniezdo opustili skôr, než sa naučili samostatnosti,“ hovorí Lucia Deutschová. Pískanie myšiarok, ktoré už vyleteli z hniezda a ešte potrebujú pomoc dospelých sov, odporúča vydržať. Trvá jeden až dva týždne, prípadne viac, v závislosti od veku mláďat.

Niekedy sa mladé sovičky ocitnú na zemi, pretože sa učia lietať a kým im to pôjde, potrebujú prax. Spravidla ich stráži a prikrmuje dospelý pár.

„Ak sú zdravé, bez zranení, nie je správne ich odniesť z miesta, ale vyložiť ich na konár blízko stromu s hniezdom, do bezpečia,“ radí Lucia Deustchová. V prípade ak je mláďa zranené, odporúča kontaktovať Štátnu ochranu prírody a konzultovať správny postup.