Dnešné Kamenné námestie tvorilo v minulosti málo významný priestor v mestskom bloku, otvorený do Špitálskej ulice, ktorá sa nazývala aj Kramársky rad, pretože popri Špitálskej ulici sa okrem kamenárskych firiem tiahli aj krámy.
Kamenné sa volá až od roku 1879 a vtedy už na ňom stáli honosné meštianske domy kamenárskej firmy Rumpelmeyer. Zbúrané boli až v roku 1964 pred výstavbou nového obchodného centra.
Na mestské centrum tento priestor povýšila v roku 1960 architektonická súťaž. Bratislava vďaka svojmu urbanistickému vývoju dodnes nemá založené ozajstné hlavné námestie. Aj blízke Námestie Slovenského národného povstania je iba zvyškovým priestorom za hradbami ohraničený nemocnicou.
Aj preto sme pri návšteve ruských kolegov architektov často dostávali otázku: „Kde u vas ploščaď?“
Devastáciu bloku odštartoval koniec vojny
Hraničnú čiaru medzi spodnou časťou neskoršieho Námestia SNP a Kamenným námestím tvorili od severu bývalý obchodný dom Neurath, hotel Rudolf a obchodný dom Reisz.
Obchodný dom Neurath v noci 3. apríla 1945 podpálil jeho arizátor Dobiáš, švagor prezidenta Tisa, pred útekom do exilu. Vznikla diera v uličnom fronte a začala sa postupná devastácia vnútroblokov siahajúca až po Rumpelmeyerov dom.
Plocha mestského bloku, ktorá siahala až po Rajskú a Dunajskú ulicu, sa významnejšie zastavovala až od tridsiatych rokov. Vtedy tu vznikli funkcionalistické domy Steinerov a Qastlerov, ktoré tam stoja dodnes.
Architektovi Ivanovi Matušíkovi, autorovi komplexu OD PRIOR s hotelom Kyjev, sa napriek priaznivej spoločenskej klíme šesťdesiatych rokov nepodarilo presadiť zbúranie všetkých objektov. To sa už v jeho koncepte prejavovali konflikty medzi realitou historického mesta a geometrickou abstrakciou, ktorú vkladal do existujúcich mestských blokov.
Inšpirácia svetovou architektúrou
Prví slovenskí architekti a urbanisti vyšli zo Slovenskej technickej školy v roku 1952 v období vrcholiaceho socialistického realizmu. Internacionálny štýl Philipa Johnsona i Miesa van der Rohe sa po vojne z USA exportoval do sveta a spolu s ním aj životný štýl vrátane obchodných domov.

V totálne zbombardovanom Rotterdame už v roku 1953 vznikol Lijnbaan, prvé mestské shopping centrum s centrálnym mallom, dielo holandských architektov van den Broeka a Bakemu. Neďaleko od nich naprojektoval vzorový obchodný dom de Bijenkorf Marcel Breuer z Bauhausu.
Závan politického uvoľnenia po roku 1956 bolo cítiť aj v našej architektúre. Nastupujúca generácia sa už dostala aj za železnú oponu na EXPO 58. V takejto atmosfére bola v roku 1960 vypísaná architektonická súťaž na riešenie Kamenného námestia. Porota s predsedom profesorom Karfíkom udelila prvú cenu návrhu Ivana Matušíka. Bol o triedu lepší a aktuálnejší ako ostatné.
Dánske aj holandské vzory
Matušík dokázal spojiť ikony internacionálneho štýlu do elegantnej kompozície. Zrušil bývalé uličné fronty, otvoril mestský prstenec námestí a vybúral pôvodné objekty. Dravá moderna chcela mesto otvoriť zo zovretia blokmi a ulicami. Nebrala pritom ohľad na históriu, hodnoty pôvodných objektov či tradície. Nadšenie pre modernu malo byť tým pravým pre nové centrum.

Abstraktnú kompozíciu horizontály a vertikály, propagovanú po celom svete podľa vzoru Lever Housu z New Yorku od architekta Bunschafta, posadil Matušík bez zábran do centra mesta. Pri vertikále hotela sa inšpiroval kodanským SAS hotelom od Arneho Jakobsena.
Horizontálny objekt tzv. spojovacej budovy spestril nástupnou rampou so schodiskom. K horizontálnej doske dokomponoval trojuholníkovú hmotu obchodného domu, vtedy Prioru. Tu mu bol predlohou obdivovaný de Bijenkorf od Marcela Breuera aj s holandskou zvonkohrou z Rotterdamu.
Hmota trojuholníka bola obložená bielym travertínom zo Spišského Podhradia, ktorého ložisko bolo touto stavbou vyťažené. Lomy na Dreveníku sú dnes ako súčasť prírodnej rezervácie zatvorené.
Výnimočný trojuholník Priora
Celý komplex sa staval po etapách. Ako prvý sa dokončil Prior. Architektonicky ide asi o najhodnotnejšiu časť komplexu. Atrakciou bola zvonkohra i hodiny, veľkoplošné hliníkové výklady, stropné rošty s interiérom. Doteraz je tu funkčný aj do zeme spúšťaný vchodový portál, fungujúci podľa vzoru okien z Tugendhatu, ktoré sa zasúvajú do nižšieho podlažia
Prior bol s nadšením otvorený v roku 1968, už po sovietskej invázii. Matušík v ňom sústredil všetky technologické novinky vtedy dostupné v ČSSR. Problematický z pohľadu prevádzky bol trojuholníkový pôdorys, kde sa zle organizuje pohyb zákazníkov i interiér predajní.
Daňou za abstrakciu je dodnes mŕtva tzv. kamenná ulička, tak ako ju v súťažnej perspektíve kreslil Karol Rosmáni. Aj efekt najkrajšej travertínovej steny znižuje situovanie do parkoviska.
Horizontálny objekt Prior II je doplnková prepájajúca forma. Jej pochôdzna strecha sa využíva minimálne. Podľa autora to mala byť mestská trieda pre socialistickú komunitu. V duchu socializmu sa tam teraz rozšírili predajné krámy, ktoré suplujú chýbajúci obchodný bulvár. Podobne chudobná a problematická je spojovacia pasáž, ktorá ústi do zásobovacej rampy.

Hotel SAS v Kodani má lepší osud
Dominantou komplexu je hotel. Pôvodne sa nazýval Slovakia, meno Kyjev dostal v sedemdesiatych rokoch podľa družobného mesta. Jeho jasným etalónom bol hotel SAS v Kodani, kde architekt Arne Jacobsen navrhoval všetko od architektúry cez interiér až po hotelový servis. Prvýkrát som hotel SAS navštívil v roku 1975 a už vtedy bol v ňom zachovaný pôvodný Jakobsenov mobiliár.

Pri návšteve v roku 1994 Jacobsenova atmosféra vládla hotelu ešte výraznejšie. Od vlani, po tretej rekonštrukcii, je hotel zariadený kompletne ako jakobsenovský design hotel a je zaradený do najvyššej kategórie chránený ako pamiatkový šperk. Na porovnanie aj vilu Tugenhat v Brne rekonštruovali k dokonalosti až na tretíkrát.
Stavba hotela Slovakia sa urýchlila, až keď súdruhovia zistili, že na primeranej úrovni nemáme kde ubytovať účastníkov MS v krasokorčuľovaní 1972. Vtedy sa u nás v ateliéri vytvoril tím štyroch architektov, ktorí pracovali na projekte interiéru. Vychádzali sme zo štúdie, ktorú spracoval v roku 1967 docent Vojtech Vilhan. Myslím, že naša izba s pódiom zabaleným do koberca tam ešte prežíva.
Hotel Kyjev má ďaleko k Jacobsenovmu design hotelu. Trojmetrový modul izieb nevyhovuje súčasným normám pre dvojposteľovú izbu a prerobenie na inú zostavu izieb si vyžiada nákladné investície aj do statiky a infraštruktúry. Slovenský biely travertín bol už vyťažený, južnú štítovú stenu preto obložili maďarským žlto-hnedým travertínom Budakalas.
Konfliktná dominanta hotela
Od začiatku bola otázna výška hotela. V tom čase to bol najvyšší objekt v Bratislave. Ani v Prahe či vo Viedni by takáto hranatá vertikála nebola v historickom jadre prípustná. Tam sú výškové objekty systémovo vytláčané na obvod mestskej štruktúry.
Na architektonicky mladom a otvorenom Slovensku sa Kyjev v tejto polohe presadil. V štruktúre mesta pôsobia agresívne aj administratívne budovy na Špitálskej ulici. Na Slovensku, kde nie je vzťah k histórii hlbšie zafixovaný, sa moderna s panelákmi presadzovala bežne aj v centrách iných historických miest.
Ako teda postupovať pri posudzovaní zástavby bratislavského centra? Na seba narazili dva ortodoxné postoje. Developerský záujem o návratnosť investície a pokusy pamiatkarov vyhlásiť komplex hotela a obchodného domu za pamiatku.
Ani jeden z nich v tejto podobe nie je vhodný a nemá šancu uspieť. Mestá vznikajú a rastú vrstvením kultúrnych hodnôt. Pri hľadaní odpovede na otázku, čo je v komplexe najhodnotnejšie, treba analyzovať hodnoty jednotlivých objektov.
Čo chrániť a čo meniť?
Celý priestor sa potrebuje rozvíjať multifunkčne. Vyhlasovať Kyjev za pamiatku podľa vzoru Jacobsenovho hotela SAS je naivné. Hotel, ak zostane, sa musí obnoviť podľa predstáv nového majiteľa a súčasných noriem, aby bol komerčne schopný prežiť.
Myslím, že forma jeho lôžkovej časti sa vo vzťahu k podnoži zmení. Osamotený vertikálny objekt nepôsobí priaznivo v zubatom obraze mesta.
S menšími úpravami by mal byť chránený práve bývalý Prior, dnes Tesco. Má viaceré výnimočné prvky a jedinečnú kamennú fasádu, ktorá určite prežije aj po zmene majiteľa. Tá je jeho vizitkou.
Spojovacia budova núka vytvorenie pozdĺžnej pasáže s dostavbou sústavy obchodov i kaviarní vo viacerých podlažiach pozdĺž Špitálskej ulice a mohla by byť nadstavaná bytmi i obchodmi. Pod týmto objektom možno vytvoriť viacpodlažné podzemné parkovisko.
Z horizontálneho nadstavaného objektu by mal vyrastať nový hotel, ktorý by mohol využiť prízemie i podzemie Kyjeva, ale jeho lôžková časť by mala dostať inú siluetu a inú výšku.
V hoteli existuje kruhové priestorové schodisko, ktorým sa Kyjev identifikoval s hotelom SAS. To by mohlo zostať zachované. Keď sme vtedy v roku 1971 navrhovali a kreslili interiér, nebol tam použitý žiadny dánsky mobiliár.
Tieto moje námety iba naznačujú, ako by bolo možné hľadať východiská z patovej situácie pri koncepcii nového centra.
Verím v ukladanie kultúrnych stôp v postupnej transformácii miest, keď každá éra zanechá v meste svoj prínos. Z historického hľadiska však nepovažujem obdobie po druhej svetovej vojne za také, ktoré by v histórii Bratislavy vyrylo kladnú a hlbokú kultúrnu stopu a malo by byť dominantné pri určovaní jej vývoja.
Autor pracoval v Štátnom projektovom ústave obchodu (1971 – 1989), viedol vlastný ateliér (1990 - 2016) a pôsobil ako profesor na VŠVU (1990 – 2012) Od roku 1974 realizoval na Námestí SNP viaceré objekty.
Autor: Prof. arch. Ján M. Bahna