RUŽINOV. Výnimočný kostol v Prievoze si miestni evanjelici nemeckej národnosti v medzivojnovom období postavili svojpomocne. Na Slovensku ide o výnimočnú stavbu, pretože jeho kubistický štýl je známy skôr z výtvarného umenia, ako z architektúry.
Slohovú čistotu stavby aj jeho vnútorného vybavenia ocenili aj pamiatkari. Pre ich zachovanosť v roku 2016 kostol vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Pre milovníkov architektúry je bonusom navyše, že stojí pri ďalšej miestnej pamätihodnosti.
Obecná radnica bývalého Prievozu je pre zmenu postavená vo funkcionalistickom slohu.
"Vyhlásenie kostola za národnú kultúrnu pamiatku sme prijali s veľkou hrdosťou. Ako jediný evanjelický kostol je postavený v kubistickom slohu na Slovensku, čo je unikát,“ povedal Norbert Hajský, farár miestneho evanjelického zboru. Takúto významnú udalosť si preto primerane jej významu po celý rok pripomínali.
Ako praktický dôsledok si spolu s ďalšími členmi vedenia zboru uvedomili, že s tým prišla aj zodpovednosť a potreba akýkoľvek zásah do kostola prediskutovať s pamiatkarmi. Zatiaľ sa toho neobávajú, keďže kostol je v dobrom technickom stave. Oproti iným pamiatkovo chráneným kostolom je omnoho mladší a nevyžaduje si žiadnu rozsiahlu rekonštrukciu.
Evanjelici z Prievozu pôvodne chodili na omše až do Veľkého evanjelického kostola na Panenskej ulici. V roku 1925 sa rozhodli založiť si vlastný cirkevný zbor a postaviť si aj svoj kostol. Najprv uvažovali vybudovať spolu s ním aj obecný dom a faru.
Evanjelický kostol v Prievoze
- od roku 2016 národná kultúrna pamiatka
- postavili ho v kubistickom slohu ako jediný evanjelický kostol na Slovensku
- bol vysvätený 21. augusta 1927
- súčasný organ bol inštalovaný v roku 1984
- v jeho laviciach je 350 miest na sedenie
- patrí evanjelickej cirkvi augsburského vierovyznania
Tento veľkorysý koncept však nevyšiel a vznikol iba kostol. Jeho posviacka sa datuje na 21. august 1927.
Pohľad historika architektúry
"Kostol je výnimočný. Patrí medzi prvé sakrálne stavby na Slovensku, ktoré opustili tradičnú historizujúcu výzdobu a na jeho architektúre sa prejavili vtedy moderné trendy, avantgardný kubizmus či expresionizmus aj zjednodušujúci purizmus," povedal historik architektúry Peter Szalay z oddelenia architektúry Ústavu stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied.
Kubizmus v architektúre je charakteristický predovšetkým pre Pražskú predvojnovú architektonickú scénu.
"Pre tento štýl je typická predovšetkým snaha o prekonanie historizujúcich a secesných výzdobných prvkov architektúry a opustenie inšpirácií prírodou a antickou tradíciou. Namiesto nich sa používala nová geometria ostrých uhlov, prelomení a plastickosti, čo architektov nakoniec doviedlo k väčšej jednoduchosti a k modernému na funkciu orientovanému koncipovaniu architektúry," ozrejmil Szalay. Na Slovensku ide o budovy takzvaného rondokubizmu či národného slohu, akým je napríklad obytný dom na Heydukovej od architekta Klementa Schlingera.
Autormi kostola v Prievoze sú prešporský rodák Siegfried Theiss a jeho kolega Hans Jaksch. Obaja sa neskôr zaradili medzi najvýznamnejších rakúskych či stredoeurópskych architektov. Projektovali aj evanjelický kostol v Grinave, ktorá je dnes súčasťou Pezinku.
"Podobne ako kostol v Prievoze reprezentuje výnimočný typ medzivojnových moderných sakrálnych stavieb na Slovensku," povedal Szalay. Kostol v Prievoze je však podľa odborníkov slohovo čistejšou architektúrou.
Pre prievozský kostol čerpali inšpiráciu zo sakrálnej architektúry mestských kostolov v Toskánsku. Do jeho architektúry sa premietol aj racionálny prístup, typický pre evanjelikov a zvlášť evanjelických architektov. Szalay zvlášť vyzdvihuje jednoduchú formu kostola a vyvážené proporcie.
Kostol orientovaný v smere sever-juh pozostáva z hlavnej obdĺžnikovej lode, ktorej podlaha sa mierne zvažuje ku svätyni s oltárom. Na ňu sa pripája obdĺžniková sakristia. Zaujímavá je špeciálna valená klenba chrámu s jemným žliabkovaním, kanelúrou.
Luster v tvare jasličiek
Aj mobiliár kostola architekti navrhli v kubistickom štýle. Bočné steny oltára sa pravouhlým spôsobom stupňovito zbiehajú k vrcholu – ku kazateľnici. Pôvodný obraz Ukrižovaného nahradil drevený kríž s telom Krista. Obraz dnes visí v plytkom výklenku napravo. Maliarska kubistická výmaľba sanktuária sa nezachovala.
"Zachovala sa však nádherná slohová kubistická krstiteľnica, s veľkou pravdepodobnosťou jediná na Slovensku," ozrejmil pamiatkar a autor návrhu na vyhlásenie kostola za národnú kultúrnu pamiatku Patrik Guldan za Pamiatkového úradu SR. Z praktických dôvodov bola už v prvých rokoch po dokončení kostolaz pôvodného miesta pred lavicami presunutá naľavo od oltára.
Pôvodný je aj kubistický luster. "Traduje sa, že symbolizuje Kristove jasle," ozrejmil Hajský.
Kresťanská symbolika sa prejavila aj na ornamentálnych kovových dverách do kostola, zobrazujú napríklad tri klince Kristovho utrpenia na kríži.
Mohutná veža
Kostolu dominuje monumentálna veža zvonice s cimburím. "Postaviť vežu ako pevnosť bol zámer. Slová Hrad prepevný je Pán Boh náš, sú nielen slová žalmu, ale hlavne evanjelickej cirkvi," povedal farár Hajský.
V šesťpodlažnej veži je viac miestností. Na prvom poschodí je dnes archív zboru. V ňom sú aj prvé návrhy námestia pred kostolom či návrh oltára.
"Počas bohoslužieb o desiatej hodine slnko svieti cez tri okná presne na oltár,"“ dodal Hajský.
Na stene schodiska pripomína pamätná tabuľa mená prispievateľov na kostolné zvony. "Sú to najmä nemecké mená, možno nejaké s maďarskými koreňmi, ale žiadne slovenské," povedal Hajský. Odráža to obdobie vzniku kostola. V Prievoze vtedy žili najmä obyvatelia nemeckej národnosti. Na vyšších podlažiach sú ďalšie dve miestnosti.
"V Nemecku sú bežné, býval tam napríklad kantor alebo kostolník," ozrejmil Hajský. Aj v Prievoze ich na bývanie krátkodobo využívali študenti teológie. Dnes, keď sú nároky na bývanie vyššie, by to už bolo náročnejšie.
"Aj keď v sakristii je splachovací záchod, ale žiadna sprcha," hovorí Hajský.
Na samom vrchu sú zavesené tri zvony. Kostolná veža bola široko-ďaleko najvyššou budovou a počas vojny tam mali vojaci guľometné hniezdo. Preto dostal aj priamy zásah. Povojnová eufória bola podľa Hajského taká silná, že miestni veriaci kostol opravili svojpomocne veľmi rýchlo.
Po skončení vojny bola väčšina veriacich nemeckej národnosti, či už dobrovoľne, alebo nasilu odsunutá. Najviac do susedného Rakúska, ďalší do Nemecka.
"Zostali tu len tí zo zmiešaných rodín, ktorí vedeli preukázať znalosť slovenčiny," ozrejmil Hajský. Ešte aj v súčasnosti sa niektorí z nich alebo ich potomkovia hlásia k svojmu rodnému zboru.
"Na oslavy 85. výročia vysviacky kostola prišli dva autobusy – jeden z Nemecka a jeden z Rakúska. Medzi nimi bol aj pán, ktorého tu pokrstili ako prvé dieťa," zaspomínal Hajský.
Miestny evanjelický zbor patrí dnes v Bratislave medzi tie väčšie. Oficiálne má viac ako 2100 registrovaných členov a prakticky podeň spadá Ružinov a obce ako Most pri Bratislave, Tomášov, Malinovo či Zálesie.
"Na nedeľné omše sem chodí niečo viac ako sto ľudí, ale cez Vianoce to býva až 600," hovorí Hajský.
