BRATISLAVA. Vandalizmus v historickom centre mesta alebo verejný priestor s pešou zónou vyhradený pre novodobých pouličných umelcov. Problém nekontrolovaného grafiti v neďalekej Viedni premenili na mestotvorný umelecký prvok.
Steny pozdĺž brehov Dunajského kanála, ktorý sa využíva na rekreáciu a šport, vyhradili pre pouličných umelcov grafiťákov. Podobný pilotný projekt sa pripravuje aj Bratislave, grafiťáci však nedostanú ucelený priestor v centre, ale len stĺpy mestských mostov.
Mestskí poslanci vo februári po niekoľkomesačných prípravách vyhradili pre grafiťákov sedem lokalít, kde je možné legálne vytvárať grafiti. Zväčša ide mostné stĺpy a cestné konštrukcie v Petržalke a Podunajských Biskupiaciach, najbližší rok ich bude spravovať šesť ľudí a jedno občianske združenie.
Magistrát chce takto vytvoriť systém na využívanie verejných plôch pre grafiti komunitu a zlepšiť vzájomnú spoluprácu.
"Ide o veľký krok pre grafiti scénu,“ hovorí grafiťák Roman Tóth, ktorému odklepli jednu zo stien. O podobný krok sa osobne snažil niekoľko rokov.
Naopak Michal Turkovič, ktorý je ďalší z budúcich správcov, to nepovažuje za niečo prelomové. „Plôch už bolo vybavených veľa. No vždy išlo o krátkodobé povolenia,“ hovorí.
Zmluvy nezmenia
Mesto očakáva, že projekt pomôže znížiť aj množstvo nelegálnych malieb. Plochy však nie sú určené na voľné používanie. Tvoriť na nich môžu podľa zmluvy len ľudia, ktorým ich mesto prenajalo. To má podľa magistrátu zabezpečiť, že vyhradené miesta poslúžia výlučne na legálnu tvorbu.
Kde budú grafiti
- Most na Romanovej ulici
- Most na Panónskej cesta – Janíkov dvor (pravá strana)
- Most na Panónskej ceste – Janíkov dvor (ľavá strana)
- Most na Slovnaftskej ulici – Malý Dunaj
- Most na Popradskej ulici – Malý Dunaj (pravá strana)
- Most na Popradskej ulici – Malý Dunaj (ľavá strana)
- Podchod na Rusovskej ulici
Takéto riešenie nemá celoplošný charakter, tvrdí Turkovič. Projekt víta, ale vníma ho skôr ako podporu pre jednotlivcov. Tóth obmedzenie toho, kto môže steny využívať, považuje za nešťastné.
Zmluvy, ktoré dávajú možnosť vytvárať grafiti len konkrétnym jednotlivcom, pripravilo ešte bývalé vedenie mesta. Magistrát ich zatiaľ neplánuje meniť.
„Ide o pilotný projekt, ktorý je v prípade jeho úspešnosti možné rozvíjať,“ povedal hovorca mesta Peter Bubla.
Voľné plochy sú šanca
Bratislava má dlhodobo problém s nelegálnymi grafitmi. Terčom sprejerov sú podľa magistrátu najmä Most SNP, Starý most a Most Apollo. Koľko sa ročne minie na ich čistenie, magistrát nevyčíslil. Tvrdí však, že ich odstraňuje pravidelne.
V prípade nelegálnych grafitov môže ísť aj o trestný čin. Polícia posudzuje najmä výšku škody a objekt útoku. Ak škoda nepresiahne 266 eur, ide iba o priestupok. Ak je suma vyššia, ide o poškodzovanie cudzieho majetku a vtedy hrozí až jeden rok väzenia.
Posprejované steny podľa Tótha z mesta nezmiznú, ale voľne plochy sú šancou, aby ich počet klesol a hlavne pomôžu mladým autorom ďalej tvoriť, tvrdí.
Možností na tvorbu je málo
Tvoriť v Bratislave bez porušovania zákona môžu sprejeri už niekoľko rokov na Janíkovom dvore v Ružinove, ktorý spravuje občianske združenie Legálne grafiti zóny. Nedávno tiež vznikla menšia plocha v Karlovej Vsi. Stále však chýbajú miesta na dlhodobé využitie.
„Často sa nejaká stena zlegalizuje, po čase však prestane byť legálna,“ tvrdí Turkovič. Bratislava ich má podľa neho v porovnaní s inými európskymi metropolami veľmi málo. „Chýba stena v blízkosti centra, kde by sa dalo chodiť kedykoľvek maľovať,“ hovorí.
Priestor pre grafiti je podľa neho v súčasnosti bežnou výbavou každého väčšieho mesta v Európe. „Stačí sa pozrieť na Donaukanal vo Viedni, či v Prahe do Těšnova alebo na Barrandovský most,“ dodáva.
