Hoci pochádzam zo starobratislavskej rodiny, vyrastala som ako jednojazyčné slovenské dieťa. Dnes sa môžem hlásiť už aj k viacjazyčnej histórii nášho mesta, lebo po nemecky a maďarsky som sa doučila a plynulo sa dohovorím.
Francúzština je pre mňa jazykom, v ktorom ovládam len základné frázy. Používam ju zásadne len na dovolenke vo Francúzsku. Minule sa mi však stalo, že som do nej plynulo vhupla uprostred Bratislavy. V malej samoobsluhe som si všimla, že istý starší pár po francúzsky rozoberá zloženie jogurtov a veľmi sa v tých našich nevyznali.
Ani neviem ako, ale pozbierala som svoju chabú slovnú zásobu a s jej pomocou i s pomocou posunkov som im ten správny jogurt našla. A cítila som sa kozmopolitne. Vôbec mi v tej chvíli nenapadlo, že som si možno mohla ušetriť námahu vo francúzštine, ak by som sa spýtala, či hovoria po anglicky.
Toto je pre mňa európanstvo. Som vďačná, že ho môžem tak prirodzene a každodenne zažívať v Bratislave.
