Ladislav V., neskorší uhorský a český kráľ sa v Komárne narodil štyri mesiace po smrti svojho otca Albrechta Habsburského. Preto dostal prezývku Pohrobok.
Ladislavova matka Alžbeta Luxemburská bola veľmi ambiciózna žena a všetkými prostriedkami sa snažila, aby sa jej syn stal uhorským panovníkom. Dokonca sa jej podarilo ukradnúť svätoštefanskú korunu a dala ňou svojho syna v Stoličnom Belehrade korunovať.

Ladislav mal vtedy ešte len dva mesiace a nemožno sa čudovať, že netrvalo dlho a uhorský snem vyhlásil túto korunováciu za neplatnú. Za nového panovníka zvolil Vladislava Jagelovského.
Aký bol osud malého kráľa pozbaveného trónu?
Uhorské a rakúske stavy uzavreli 5. marca 1452, ktorá sa týkala maloletého Ladislava. Do dospelosti ho podľa nej pod dozorom uhorských, českých, rakúskych a moravských hodnostárov mali vychovávať v Bratislave.
Lenže keď mal tri roky, zomrela mu aj matka a chlapca odovzdali na výchovu Fridrichovi III. Habsburskému. Podľa dobových záznamov bol život mladého Ladislava všetkým, len nie prípravou na vládnutie a zodpovednú správu krajiny.
Je prirodzené, že vysoká šľachta nemala záujem vychovať vzdelaného a silného vladára, ktorý by jej rozpínavosť a zámery obmedzoval. Ešte stále nedospelý mládenec sa však rozhodne nenudil, pripravili mu atraktívny program.
Deň začínal gréckymi vínami a sladenými orechmi, po omši ho čakal prestretý stôl s pečenou hydinou a uhorskými vínami, na obed mal okrem vína výber trinástich chodov a nasledoval odpočinok.
Poobede sa vybral na návštevu za krásnymi dámami a potom nesmela chýbať honosná večera so silným vínom, tanečníkmi, spevákmi a zábavou šašov.
Lenže v roku 1444 na krížovej výprave proti Turkom pri Varne zahynul kráľ Vladislav Jagelovský. Uhorská nobilita pod hrozbou rozkladu kráľovstva nemala iné východisko a uznala Ladislavove nároky na trón.

Snem ho prijal za panovníka, ale keďže nebol plnoletý, skutočným správcom krajiny sa stal sedmohradský vojvoda Ján Huňady, hrdina protitureckých bojov.
Podobná situácia bola aj v Českom kráľovstve. Aby zabránili anarchii, trinásťročného Ladislava korunovali na českého kráľa. Správcom krajiny sa však stal Jiří z Poděbrad.
Lenže kráľ dvoch kráľovstiev o štyri roky nečakane zomrel. Šírili sa preto dohady a klebety o otrave a násilnej smrti.
Dnešní experti však preferujú názor, že príčinou smrti bola jedna z foriem leukémie, pri ktorej prichádza k zdureniu lymfatických uzlín, krvavým výronom a napokon zlyhaniu srdca.

Vladimír Tomčík
združenie Devínska brána