Československé národné zhromaždenie 3. marca 1923 schválilo zákon o ochrane republiky. Bol síce pripravený už o rok skôr, ale prijatý bol až ako reakcia na atentát na Aloisa Rašína ministra financií a tvorcu menovej odluky, ktorému sa podarilo stabilizovať štátne financie novej republiky.
Podľa charakteristiky išlo o: „nejvýznamnejší československý trestněprávní předpis, protože chrání základní instituce státu, stejně jako ideje, na kterých byl založen“.
Vláda vyhlásila po smrti Andreja Hlinku štátny smútok Čítajte Zákon bol namierený predovšetkým proti silnejúcemu autonomistickému hnutiu na Slovensku, no v ďalších rokoch už problémom neboli len autonomisti, ale čoraz komplikovanejšie boli vzťahy s nemeckou a maďarskou menšinou, prerastajúce do sudetonemeckého ohrozenia a maďarskej iredenty.
Pôvodný zákon mal štyri hlavy. Najväčším prečinom boli úklady o republiku, za čo hrozil trest ťažkého žalára od 5 do 20 rokov, dokonca i doživotie.
Druhá hlava poskytovala zvýšenú ochranu bezpečnosti ústavných činiteľov, medzi ktoré patrila aj urážka prezidenta republiky a ďalších ústavných činiteľov, či prípadné pokusy o návrat členov habsburskej panovníckej rodiny Stíhalo sa aj vyzradenie štátneho tajomstva a vojenská zrada.
V praxi bola napokon najviac uplatňovaná tretia hlava, ktorej záber bol skutočne široký.
Za komunistov Štefánikova mohyla pustla Čítajte Obsahovala ohrozovanie mieru v republike, nedovolené ozbrojovanie, schvaľovanie trestných činov, šírenie nepravdivých správ, verbálny delikt verejného poburovania, zneuctenie prezidenta republiky, prejavom, posunkom, alebo nadávkou pred dvoma a viac osobami, čo sa trestalo polročným väzením.
Ilustráciou zo života môže byť oznámenie Župného úradu v Nitre referátu ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave na Jozefa Tisa. Písalo sa v ňom, aby mu „eventuálne štátne požitky boli zastavené a aby mu boli zakázané pre jeho nespoľahlivosť vyučovanie náboženstva na školách...
V deň narodenín pána prezidenta ČSR dňa 7. III. 1925 neosvetlil farár Dr. Josef Tissó okna, neslúžil sviatočnú omšu a národnú zástavu dal zo spolkovej miestnosti odstrániť“.
Na chybu v mene doplatila redakcia Čítajte Zákon riešil aj otázku vydávania periodickej tlače. Ak bol jej obsahom spáchaný zločin alebo prečin, mohlo byť vydávanie periodika zastavené.
Vedenie redakcie denníka Slovák, ústredného orgánu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, vychádzajúceho v tom čase už v Bratislave, preto bolo nútené zmeniť jeho podtitul.
Pôvodný slogan Za Boha, za národ, za štát zmiernili na Za Boha, za národ. Pod týmto heslom potom ľudáci v nasledujúcom období viedli boj za autonómiu Slovenska.
Vladimír Tomčík
združenie Devínska brána
