SME
Pondelok, 15. august, 2022 | Meniny má Marcela

Predchodcom smartfónov bolo logaritmické pravítko, ukazuje výstava

Výstava v areáli Slovenskej akadémie vied na Patrónke ukazuje vývoj výpočtovej techniky

Prvý slovenský počítačPrvý slovenský počítač (Zdroj: SME-Marko Erd )

KARLOVA VES. Kapacita dnes bežne používanej pamäťovej karty micro SD 256 GB sa vyrovná 800-tisíc kilometrom diernej pásky. Takto dlhou páskou by sa zemeguľa dala obmotať až 20 krát a ešte pred štyrmi - piatimi desaťročiami bez nej výpočtová technika nedokázala fungovať.

Dierna páska je pritom len jedným z exponátov na výstave dejín výpočtovej techniky v areáli Slovenskej akadémie vied (SAV) na Patrónke.

“Zmyslom výstavy nie je len nostalgia za starými počítačmi. Veľmi dobre ukazuje vývoj počítačov a počítačovej techniky na Slovensku a vo svete,” hovorí vedúci výstavy Martin Šperka.

SkryťVypnúť reklamu

Sám sa v minulosti podieľal na vývoji výpočtovej techniky na Slovensku.

Prvé slovenské počítače

Najvzácnejšími exponátmi na výstave sú počítače vyvinuté slovenskými odborníkmi na Slovensku.

“Prvý slovenský počítač vyvinul Ivan Plander, strojný inžinier a rádioamatér,“ hovorí Šperka.

Elektronický analógový počítač začal v Slovenskej akadémii vied fungovať v roku 1958. Využíval sa, napríklad, na výpočet mechanických vlastností automobilov. V rámci nich vedci riešili aj tlmenie otrasov pre inkubátor počas prevozu bábätiek.

Slabinou analógových počítačov bola presnosť. V tom období ich už začali nahrádzať presnejšie digitálne počítače a Ivan Plander, ako najskúsenejší v tomto odbore na Slovensku, sa rozhodol takýto počítač zostrojiť.

Výsledkom bol počítač RPP-16 vyvinutý v Ústav technickej kybernetiky (ÚTK) SAV. Vznikol v rokoch 1965 až 1973 ako stredný počítač tretej generácie určený na riadenie procesov.

SkryťVypnúť reklamu

Pri vývoji sa Plander aj s kolegami nechali inšpirovať najlepšími americkými riadiacimi počítačmi, keď sa snažili ich funkcie napodobiť na počítači vlastnej konštrukcie.

Jeho laboratórna vzorka bola rozostavená v roštoch na asi 10-tich písacích stoloch, tak ako sa postupne vyvíjali a oživovali jeho jednotlivé časti. Bol to malý technický zázrak, že takto zostavený počítač fungoval niekoľko rokov.

Z tohto počítača sa vo Výskumnom ústave výpočtovej techniky (VÚVT) Žilina v závode Tesla Námestovo vyrobilo 214 kusov tohto počítača vo viacerých verziách. Pracovali v poľnohospodárstve, energetike, baniach, priemysle, v školách či výskumných ústavoch.

Jeden z nich bol zrekonštruovaný aj pre expozíciu na Patrónke, ale keďže mu chýba viacero častí, do pôvodnej prevádzky sa nedá oživiť.

SkryťVypnúť reklamu

Projekt SMEP

Československo malo v tom období pomerne vysokú úroveň vo vývoji analógových počítačov. Počítač RPP-16 nebol kópiou západných počítačov, ale výsledkom vlastného vývoja. Za vývojom v omnoho vyspelejších Spojených štátoch zaostával len asi päť či šesť rokov. Výhody slobodnej súťaže oproti tzv. plánovanému socialistickému hospodárstvu sa však začali ukazovať aj v tejto oblasti. Československo spolu s ostatnými krajinami východného bloku začali vo vývoji výpočtovej techniky čoraz viac zaostávať.

„Zaostávanie za Západom sa začalo v 50. rokoch minulého storočia. Kybernetika bola vtedy oficiálne považovaná za buržoáznu pavedu a preto sa jej nevenovala dostatočná pozornosť,“ hovorí Šperka.

Vo svete rozdelenom na západný a východný blok bol dovoz počítačov kvôli embargu nemysliteľný, riešením bolo napodobovanie amerických počítačov v rámci projektu Systém malých elektronických počítačov (SMEP).

„Autorské práva sa vtedy nerešpektovali a nebola ani veľmi možnosť ako ich vymáhať,“ spomína Šperka.

Výber padol na počítače americkej firmy Digital Equipment Corporation. Ďalším adeptom na kopírovanie boli počítače napríklad od firmy Hewllet Packard.

Reverzné inžinierstvo

Informatici na Slovensku americké počítače najprv rozobrali, zistili z akých súčiastok sú vyrobené, a potom sa snažili nanovo vyrobiť počítač s rovnakými funkciami. Keďže prístup k vhodným súčiastkam bol veľmi obmedzený, museli hľadať vlastné, originálne riešenia. Vznikli tak nové a vylepšené modifikácie, nie kópie jedna k jednej. A s predlohou boli kompatibilné.

„Nazýva sa to reverzné inžinierstvo a dialo sa to aj inde,“ hovorí Šperka. V rozhovore s informatikom z Holandska mu prezradil, ako sa pokúsili odkopírovať ich elektronické obvody pre CD prehrávač. Ten len mávol rukou a povedal, že však oni zas kopírovali japonské obvody.

„Reverzným inžinierstvom sa podarilo východnému bloku zmenšiť náskok, ktorý mal Západ vo vývoji počítačov,“ povedal Šperka.

Šperka sa počas aktívneho vedeckého života sa špecializoval na navrhovanie integrovaných obvodov.

Súčasťou jeho odborného výkladu sú preto aj osobné zážitky z éry vývoja československých počítačov reverzným inžinieringom. Medzi jeho spolupracovníkov patrili aj Ján Langoš, neskorší minister vnútra a zakladateľ Ústavu pamäti národa, či František Mikloško, súčasný kandidát na prezidenta republiky.

Gumené kladivo

Výstava v jednotlivých miestnostiach mapuje vývoj výpočtovej techniky od guličkového počítadla cez logaritmického pravítka, kalkulačky, obrovské sálové počítače, prvé prenosné počítače, minipočítače, herné konzoly, smartfóny až po najmodernejšiu výpočtovú techniku.

Sociálna poisťovňa im venovala počítač, ktorý vyradila v roku 2016 po 14 rokoch fungovania.

„Bola v ňom databáza všetkých občanov Slovenska. Jeho súčasťou je špeciálny procesor na šifrovanie dát,“ ukazuje Šperka na veľké čierne skrine.

Medzi exponátmi sú aj nástroje, ktoré si bežný človek s fungovaním citlivej výpočtovej techniky nespája. Napríklad gumené kladivo.

„Pri starších typov počítačov sa niekedy moduly pri zasúvaní zasekávali. Vtedy si odborníci pomohli takýmto kladivom. Používalo sa aj vtedy, keď bol niekde studený spoj,“ vysvetlil Šperka.

V prednáškovej miestnosti na stenách visia originály prvých počítačových grafík, ktoré vznikli vo vtedajšom Československu. Vytvoril ich sochár Jozef Jankovič v spolupráci s programátorom Imrichom Bertókom.

„Máme tu tri obrazy s variáciami ruky a sériu obrazov menších rozmerov s témou ženy,“ hovorí Šperka.

Akadémiu vied opustil v roku 1991 a do roku 1996 učil počítačovú grafiku na Vysokej škole výtvarných umení.

Technické dedičstvo

Súčasťou výstavy je knižnica s množstvom kníh o počítačoch, ich vlastnostiach, spôsobe konštrukcie, programovaní a aplikáciách. Ak niekto hľadá užívateľskú príručku k dávno nepoužívanému programu, je veľká šanca, že ju tu nájde.

Zmyslom tejto výstavy je podľa Šperku zachovať technické dedičstvo. Inicioval ju Štefan Kohút, ktorému ako riaditeľovi Výpočtového strediska SAV bolo ľúto vyhadzovať staré nepotrebné počítače.

„Dovolím si tvrdiť, že takúto zbierku počítačov nemajú ani v Rakúsku. V technickom múzeu tam síce majú zopár vzácnych počítačov, ale nemajú tak naširoko zachytený vývoj ako máme my. Zbierky v Čechách či Maďarsku sú zas veľmi roztrúsené,“ hovorí Šperka.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Z vývoja paliva pre Formulu 1 ťažia aj bežní vodiči
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  3. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  5. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  6. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  7. Prehľad a automatizácia
  8. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  1. Na Špitálskej ulici v Bratislave pribudnú nové byty
  2. Po rokoch cichosci richtuju v Raslavicoch slavnosci
  3. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom.
  4. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  5. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  6. Z vývoja paliva pre Formulu 1 ťažia aj bežní vodiči
  7. Trenčín potrebuje nový impulz!
  8. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 21 384
  2. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 16 288
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 15 125
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 824
  5. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 3 313
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 2 646
  7. Zdravo a chutne. Vyskúšajte recepty šéfkuchára Jara Žídeka 2 303
  8. Kde u nás kúpite domácke potraviny 1 730
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  2. Post Bellum SK: Kaviarne: dobrá adresa, politika aj štamgasti
  3. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  4. Robert Puk: Sú mestské časti pre Bratislavu nebezpečné?
  5. Róbert Thomas: Zaparkovať auto priamo v parku ?! Pre niektorých ,,žiaden“ problém
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Žijeme si tu ako v rozprávke
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli.
  8. Martin Greguš: Team-building za cca 5 899 eur - je to možné? Pozrime sa na počet zamestnancov, ktorý sa opäť raz vymkol z podkontroly - Metropolitný inštitút
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 16 239
  2. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 14 009
  3. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 148
  4. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 5 906
  5. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 885
  6. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 4 706
  7. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 4 185
  8. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 3 913
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťZatvoriť reklamu