KARLOVA VES. Kapacita dnes bežne používanej pamäťovej karty micro SD 256 GB sa vyrovná 800-tisíc kilometrom diernej pásky. Takto dlhou páskou by sa zemeguľa dala obmotať až 20 krát a ešte pred štyrmi - piatimi desaťročiami bez nej výpočtová technika nedokázala fungovať.
Dierna páska je pritom len jedným z exponátov na výstave dejín výpočtovej techniky v areáli Slovenskej akadémie vied (SAV) na Patrónke.
“Zmyslom výstavy nie je len nostalgia za starými počítačmi. Veľmi dobre ukazuje vývoj počítačov a počítačovej techniky na Slovensku a vo svete,” hovorí vedúci výstavy Martin Šperka.
Sám sa v minulosti podieľal na vývoji výpočtovej techniky na Slovensku.
Prvé slovenské počítače
Najvzácnejšími exponátmi na výstave sú počítače vyvinuté slovenskými odborníkmi na Slovensku.
Stála výstava dejín výpočtovej techniky na Slovensku
- prezentuje predmety a dokumenty so vzťahom k výskumu, vývoju, výrobe a aplikácií informačno-komunikačných technológií
- je v areáli SAV na Dúbravskej ceste na Patrónke
- otvorená býva cez pracovné dni od 10.00 h do 15.00 h
- pre skupiny nad 5 osôb a po 15.00h sa treba dohodnúť dopredu elektronickou poštou na martin.sperka@savba.sk, telefón: 02/3229 3131
- vstup je zadarmo
- po dohode je možné zorganizovať exkurziu k najvýkonnejšiemu superpočítaču na Slovensku Aurel
“Prvý slovenský počítač vyvinul Ivan Plander, strojný inžinier a rádioamatér,“ hovorí Šperka.
Elektronický analógový počítač začal v Slovenskej akadémii vied fungovať v roku 1958. Využíval sa, napríklad, na výpočet mechanických vlastností automobilov. V rámci nich vedci riešili aj tlmenie otrasov pre inkubátor počas prevozu bábätiek.
Slabinou analógových počítačov bola presnosť. V tom období ich už začali nahrádzať presnejšie digitálne počítače a Ivan Plander, ako najskúsenejší v tomto odbore na Slovensku, sa rozhodol takýto počítač zostrojiť.
Výsledkom bol počítač RPP-16 vyvinutý v Ústav technickej kybernetiky (ÚTK) SAV. Vznikol v rokoch 1965 až 1973 ako stredný počítač tretej generácie určený na riadenie procesov.
Pri vývoji sa Plander aj s kolegami nechali inšpirovať najlepšími americkými riadiacimi počítačmi, keď sa snažili ich funkcie napodobiť na počítači vlastnej konštrukcie.
Jeho laboratórna vzorka bola rozostavená v roštoch na asi 10-tich písacích stoloch, tak ako sa postupne vyvíjali a oživovali jeho jednotlivé časti. Bol to malý technický zázrak, že takto zostavený počítač fungoval niekoľko rokov.
Z tohto počítača sa vo Výskumnom ústave výpočtovej techniky (VÚVT) Žilina v závode Tesla Námestovo vyrobilo 214 kusov tohto počítača vo viacerých verziách. Pracovali v poľnohospodárstve, energetike, baniach, priemysle, v školách či výskumných ústavoch.
Jeden z nich bol zrekonštruovaný aj pre expozíciu na Patrónke, ale keďže mu chýba viacero častí, do pôvodnej prevádzky sa nedá oživiť.
Projekt SMEP
Československo malo v tom období pomerne vysokú úroveň vo vývoji analógových počítačov. Počítač RPP-16 nebol kópiou západných počítačov, ale výsledkom vlastného vývoja. Za vývojom v omnoho vyspelejších Spojených štátoch zaostával len asi päť či šesť rokov. Výhody slobodnej súťaže oproti tzv. plánovanému socialistickému hospodárstvu sa však začali ukazovať aj v tejto oblasti. Československo spolu s ostatnými krajinami východného bloku začali vo vývoji výpočtovej techniky čoraz viac zaostávať.
„Zaostávanie za Západom sa začalo v 50. rokoch minulého storočia. Kybernetika bola vtedy oficiálne považovaná za buržoáznu pavedu a preto sa jej nevenovala dostatočná pozornosť,“ hovorí Šperka.
Vo svete rozdelenom na západný a východný blok bol dovoz počítačov kvôli embargu nemysliteľný, riešením bolo napodobovanie amerických počítačov v rámci projektu Systém malých elektronických počítačov (SMEP).
„Autorské práva sa vtedy nerešpektovali a nebola ani veľmi možnosť ako ich vymáhať,“ spomína Šperka.
Výber padol na počítače americkej firmy Digital Equipment Corporation. Ďalším adeptom na kopírovanie boli počítače napríklad od firmy Hewllet Packard.
Reverzné inžinierstvo
Informatici na Slovensku americké počítače najprv rozobrali, zistili z akých súčiastok sú vyrobené, a potom sa snažili nanovo vyrobiť počítač s rovnakými funkciami. Keďže prístup k vhodným súčiastkam bol veľmi obmedzený, museli hľadať vlastné, originálne riešenia. Vznikli tak nové a vylepšené modifikácie, nie kópie jedna k jednej. A s predlohou boli kompatibilné.
„Nazýva sa to reverzné inžinierstvo a dialo sa to aj inde,“ hovorí Šperka. V rozhovore s informatikom z Holandska mu prezradil, ako sa pokúsili odkopírovať ich elektronické obvody pre CD prehrávač. Ten len mávol rukou a povedal, že však oni zas kopírovali japonské obvody.
„Reverzným inžinierstvom sa podarilo východnému bloku zmenšiť náskok, ktorý mal Západ vo vývoji počítačov,“ povedal Šperka.
Šperka sa počas aktívneho vedeckého života sa špecializoval na navrhovanie integrovaných obvodov.
Súčasťou jeho odborného výkladu sú preto aj osobné zážitky z éry vývoja československých počítačov reverzným inžinieringom. Medzi jeho spolupracovníkov patrili aj Ján Langoš, neskorší minister vnútra a zakladateľ Ústavu pamäti národa, či František Mikloško, súčasný kandidát na prezidenta republiky.
Gumené kladivo
Výstava v jednotlivých miestnostiach mapuje vývoj výpočtovej techniky od guličkového počítadla cez logaritmického pravítka, kalkulačky, obrovské sálové počítače, prvé prenosné počítače, minipočítače, herné konzoly, smartfóny až po najmodernejšiu výpočtovú techniku.
Sociálna poisťovňa im venovala počítač, ktorý vyradila v roku 2016 po 14 rokoch fungovania.
„Bola v ňom databáza všetkých občanov Slovenska. Jeho súčasťou je špeciálny procesor na šifrovanie dát,“ ukazuje Šperka na veľké čierne skrine.
Medzi exponátmi sú aj nástroje, ktoré si bežný človek s fungovaním citlivej výpočtovej techniky nespája. Napríklad gumené kladivo.
„Pri starších typov počítačov sa niekedy moduly pri zasúvaní zasekávali. Vtedy si odborníci pomohli takýmto kladivom. Používalo sa aj vtedy, keď bol niekde studený spoj,“ vysvetlil Šperka.
V prednáškovej miestnosti na stenách visia originály prvých počítačových grafík, ktoré vznikli vo vtedajšom Československu. Vytvoril ich sochár Jozef Jankovič v spolupráci s programátorom Imrichom Bertókom.
„Máme tu tri obrazy s variáciami ruky a sériu obrazov menších rozmerov s témou ženy,“ hovorí Šperka.
Akadémiu vied opustil v roku 1991 a do roku 1996 učil počítačovú grafiku na Vysokej škole výtvarných umení.
Technické dedičstvo
Súčasťou výstavy je knižnica s množstvom kníh o počítačoch, ich vlastnostiach, spôsobe konštrukcie, programovaní a aplikáciách. Ak niekto hľadá užívateľskú príručku k dávno nepoužívanému programu, je veľká šanca, že ju tu nájde.
Zmyslom tejto výstavy je podľa Šperku zachovať technické dedičstvo. Inicioval ju Štefan Kohút, ktorému ako riaditeľovi Výpočtového strediska SAV bolo ľúto vyhadzovať staré nepotrebné počítače.
„Dovolím si tvrdiť, že takúto zbierku počítačov nemajú ani v Rakúsku. V technickom múzeu tam síce majú zopár vzácnych počítačov, ale nemajú tak naširoko zachytený vývoj ako máme my. Zbierky v Čechách či Maďarsku sú zas veľmi roztrúsené,“ hovorí Šperka.
