Bratislavská kaviareň je pojem. Pôvodne bol myslený ako urážka, dnes sa k nej mnohí hlásia s hrdosťou.
Všeobecne sú kaviarne miesta, kde sa naraz objavujú rôznorodí ľudia. Niekto tam príde pracovať, iný sa zabávať, sú plné domácich aj cudzích. Tak to má byť.
Jedna moja obľúbená kaviareň má však kaz. Chodia tam študujúci, lebo v jej blízkosti sú školy, pracujúci, lebo má dobré wi-fi, rodičia s deťmi, lebo je blízko parku a má dobré zákusky.
No chodí tam aj jeden bývalý minister. Okrem toho, že tam má schôdzky, veľmi rád nahlas telefonuje. Má výrazný hlas a zjavne sa nehanbí.
Celkom nahlas komusi do telefónu vysvetľuje, ako oklamať akreditáciu. Inokedy označuje slovenských vedcov za zbabelcov, ktorí nie sú schopní za seba bojovať a pri náznakoch problémov radšej utečú robiť vedu do zahraničia.
Som vyznávačkou kaviarenskej slobody, ale toto sa ma ako bratislavskej vedkyne často pracujúcej v kaviarni osobne dotýka.
