BRATISLAVA. Je večer a ornitológ Ján Dobšovič si na kraji lesa na Železnej studienke priloží ruky k ústam. Vylúdi hlboké "kuu, hu huuuuuuuuh". Imitáciou hlasu samčeka sovy obyčajnej sa snaží k sebe prilákať týchto skrytých obyvateľov lesov.
Po chvíľke, keď sa odpovede nedočká ani po opätovnom zahúkaní, požije modernú techniku. Z mobilu cez zosilňovač pustí nahrávku reálneho húkania sovieho samčeka. Po chvíľke mu odpovedia až dvaja.
Jeden z nich sa na potencionálneho soka dokonca priletí pozrieť osobne. Za jasnej noci je jeho typickú čiernu siluetu ticho letiacu nad korunami stromov dobre vidieť. Obdobie hniezdenia, a teda najideálnejšie obdobie na pozorovanie sov, sa práve začína.
„Sovy najčastejšie počujeme v období, keď sa samček snaží chrániť svoje teritórium a prilákať k sebe samičku,“ vysvetľuje Ján Dobšovič z agentúry watching.sk špecializujúcej sa na pozorovanie prírody. Na to im slúžia najmä zvukové prejavy, ktoré sú v tomto období veľmi typické.
Sovy začínajú hniezdiť veľmi skoro, už vo februári. Ozývať sa prestanú, až keď už samička sedí na vajíčkach alebo sa vyliahli mláďatá. V tom čase chcú byť menej nápadné a počas kŕmenia mláďat naviac majú iné starosti.
Sovy obyčajné sa ešte zvyknú ozývať po vyletení mladých z hniezda. Ale keďže rodičia svoje mláďatá dokonale rozoznajú podľa hlasu, na nahrávky či imitácie húkania už nereagujú.
Najbežnejšia je sova obyčajná
Sova obyčajná je jednou z dvoch najbežnejších druhov sov na Slovensku. Žije prakticky v každom lese a výnimkou nie sú ani lesy v Bratislave a jej okolí.
„Na rozdiel od druhého najbežnejšieho druhu, myšiarky ušatej, sa sova obyčajná dá dobre nalákať na vábničku,“ hovorí Ján Dobšovič.
Myšiarka ušatá má relatívne tichý hlas a keďže na vábničku nereaguje tak dobre ako sova obyčajná, pozorovatelia musia čakať, kým sa sama prirodzene neozve.
V prípade sovy obyčajnej sa na vábničku ozýva samec. Často sa okrem neho na votrelca prilieta pozrieť aj samička. Jej zvukový prejav je iný – sú to krátke a ostrejšie škreky.
Prvá sova v živote
Pre záujemcov vo februári Ján Dobšovič každoročne organizuje týždeň vychádzok za sovami.
V Bratislave ich vodí do lesov na Železnej studienke, v Rači a v Rusovciach a ukazuje im hlavne sovu obyčajnú. Týchto tajomných obyvateľov našich lesov sa im darí nielen počuť, ale pomerne často aj vidieť na vlastné oči.
„Viacerí z účastníkov vychádzky tak mohli vidieť svoju prvú sovu v živote,“ povedal Ján Dobšovič.
Veľmi zriedkavo sa môže stať, že sa sovy neozvú. Minulý rok, napríklad, náhle ochladenie sovy úplne poplietlo a tie sa prestali ozývať.
„Toto nie je zoo, kde môžu návštevníci vidieť zvieratá v ohradách alebo klietkach. Takáto vychádzka je spojená s inou atmosférou. My ideme hľadať a skúšať, či sa ozve, alebo neozve,“ vysvetľuje Ján Dobšovič.
Týždeň plný sov
18., 20., 23. 2. - Železná studnička
19. 2. - Rača
21. 2. - Rusovce
22. 2. - Železná studnička s deťmi
24. 2. - Železná studnička (v anglickom jazyku)
-vychádzky za sovami sa začínajú vždy o 18.30 h
-prihlásiť sa treba na info@watching.sk
- vychádzky trvajú 1,5 – 2,5 hod
-organizátori odporúčajú mať baterku
-cena je 3,50 eura pre dospelého, pre dieťa do 12 rokov 1,50 eur; každé ďalšie dieťa: 0,50 €, deti do 3 rokov zadarmo
-viac informácií je na www.watching.sk a www.dravce.sk
Kde má uši?
Sova sa od pradávna považuje za múdru. Vďačí za to veľkým, dopredu zasadeným očiam, vejárovito usporiadanému periu v tvárovej časti a relatívne veľkému mozgu.
„Sovy sú spolu s papagájmi a krkavcovitými vtákmi s najdokonalejším mozgom, čo asi súvisí s veľmi citlivými zmyslami, akými sú zrak a sluch,“ hovorí Ján Dobšovič.
Práve sluch majú naozaj veľmi dobre vyvinutý. Ich uši sú asymetrické a nie sú to charakteristické perové výrastky, ktoré majú na hlavách viaceré druhy sov, ale otvory skryté v perí.
„Jeden ušný otvor je väčší ako druhý a navyše je umiestnený vyššie ako druhý. To im pomáha možnú potravu lepšie priestorovo lokalizovať,“ vysvetľuje Dobšovič.
Vďaka takýmto unikátnym ušiam dokážu počuť – a aj uloviť – myš skrytú aj niekoľko desiatok centimetrov pod snehom.
Regulátor počtu hlodavcov
Pre sovy je tiež typické mäkké perie s hrebienkovitým okrajom. Umožňuje im úplne tichý let. Taktiež dokážu otočiť svoju hlavu takmer okolo svojej vlastnej osi. Kompenzujú si tak úzke zorné pole bez toho, aby pohybovali celým telom.
Sovy tiež majú pokryté perím aj nohy, pričom jeden z prstov, tzv. vratiprst, vedia otočiť na jednu aj druhú stranu.
Sovy sú veľmi užitočné vtáky aj pre ľudí, kedže podstatnou zložkou ich potravy sú hlodavce.
„Už meno takej myšiarky ušatej naznačuje, že sa živí hlavne myšami,“ hovorí Dobšovič.
Výr skalný, najväčší druh sovy nielen na Slovensku, ale aj na celom svete, vie uloviť aj líšku a neutečú mu ani zajace či králiky. V jeho potrave je prekvapivo aj veľa ježkov.
Kuvičok vrabčí je zase špecialista na malé spevavce. A výrik obyčajný a kuvik obyčajný nepohrdnú ani hmyzom.
Sedem z desiatich
Na Slovensku žije desať druhov sov, z nich až sedem žije v Bratislave a blízkom okolí. Nežijú tu iba kuvičok vrabčí, pôtik kapcavý a sova dlhochvostá.
Druhý najbežnejší druh, myšiarka ušatá, sa stále častejšie usídľuje aj v mestách.
„Keď nám niekto telefonuje, že máme tu kuvika, tak je to obyčajne mláďa tejto sovy dožadujúce sa potravy. Ozýva sa tenučkým, výrazným hláskom, čo niektorých obyvateľov irituje,“ hovorí Dobšovič.
Trvá to približne dva týždne a oplatí sa to vydržať, keďže potom z okolia určite zmizne množstvo hlodavcov.
Záchrana obilia
Organizácia Ochrana dravcov na Slovensku vypočítala, že jedna myšiarka ušatá priemerne uloví až 750 hrabošov za rok. A keďže jeden hraboš dokáže zlikvidovať až dve kilá obilia ročne, myšiarka za rok zachráni až 1,5 tony obilia.
Myšiarky ušaté sa v zime zdržujú vo väčších kŕdľoch a schovávajú sa najmä na ihličnatých ihličnatých stromoch, najčastejšie v okolí kostolov, škôl či parkov.
„Zaujímavosťou je, že na jednom zimovisku môžu byť naraz až desiatky jedincov,“ hovorí Tomáš Veselovský z Ochrany dravcov na Slovensku.
Spočítať, koľko myšiarok odpočíva v korunách stromov, nie je vôbec jednoduché. Sú tam dobre maskované. Boli prípady, keď Ochrane dravcov miestni ľudia nahlásili tri sovy sediace na tuji. V skutočnosti ich bolo 26.
Keď sa cítia ohrozené, narovnajú sa a vystrú tzv. „ušká“, teda pierka na hlave.
Najstrašnejší a najstrašidelnejší
Pre ľudí asi najškaredší hlas má, paradoxne, vizuálne naša najkrajšia sova – plamienka driemavá.
„Ozýva sa až takým chrčaním,“ vysvetľuje Ján Dobšovič.
Dnes je najohrozenejšou sovou na Slovensku. Kedysi táto sova žila takmer na každom väčšom gazdovskom dvore či v kostolnej veži. Za posledné roky bol podľa informácií organizácie Ochrany dravcov na Slovensku potvrdený iba jeden prípad hniezdenia.
Najstrašidejnejšie húkanie podľa Dobšoviča vydáva výr skalný pôtik kapcavý.
„Je to, ako keď si predstavíte scénu z Hitchcockovho filmu Vtáci,“ hovorí.