BRATISLAVA. Nová príspevková organizácia Metropolitný inštitút Bratislava má byť nástrojom pre reálnu zmenu Bratislavy na mesto, ktoré dokáže úrovňou života konkurovať najvyspelejším európskym metropolám.
Prvé aktivity má inštitút začať vykonávať od apríla. Pôjde o pracovisko v oblasti urbanizmu, architektúry, dát, rozvoja, tvorby a správy mesta. Schválili to vo štvrtok mestskí poslanci, niektorí z nich však vyjadrili obavy.
Bratislava a jej metropolitné územie sa rozvíja vo viacerých oblastiach mimoriadnym tempom, v iných však naopak zásadne zaostáva.
Príprava reálnej zmeny
"Aby bola zmena reálna, je potrebné vytvoriť nástroj, ktorý bude jej hnacou silou. V rámci existujúceho poznania a medzinárodnej skúsenosti je vhodným nástrojom vytvorenie inštitúcie, ktorá bude nositeľom nového pohľadu na mesto a jeho fungovanie," vysvetľuje v predloženom materiáli samospráva.
Vytvorenie Metropolitného inštitútu má byť nástrojom pre reálnu zmenu Bratislavy na mesto, ktoré dokáže úrovňou života konkurovať najvyspelejším metropolám. Model oddeleného inštitútu s takýmto zameraním je dlhoročnou zahraničnou praxou väčšiny európskych metropol ako Brusel, Paríž, Amsterdam, ale aj Praha, Brno či Karlovy Vary.
Okrem strategického a územného plánovania sa má nová organizácia venovať aj dátovej politike mesta, tvorbe analýzy a verejných politík v kompetencii mesta, monitoringu, inováciám či vzdelávaniu verejnosti v oblasti rozvoja a fungovania hlavného mesta.
"Po vybudovaní organizácie sa zníži množstvo a rozsah odborných analýz objednávaných v súkromných poradenských spoločnostiach, čím sa zníži potreba vynakladania tohto druhu výdavkov do externého prostredia, ktoré neboli v minulom období zanedbateľné a boli predmetom kritiky. Súčasťou organizácie sú útvary zamerané na zber dát a informácií z územia relevantných pre analýzy a podklady," tvrdí magistrát.
Spolupráca s hlavnou architektkou
Hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad má spolu s jej tímom pri plnení svojich úloh spolupracovať s metropolitným inštitútom, s čím aj súhlasí.
Inštitút má začať svoju činnosť 1. apríla. Predpokladá sa, že bude mať 50 zamestnancov. V prvej etape sa predpokladá nábor asi 30 zamestnancov, predovšetkým z radov zamestnancov magistrátu. V ďalšej fáze v tomto roku sa predpokladá prijatie 20 nových zamestnancov, predovšetkým na pozície expertov. Mesto deklaruje, že štatutár inštitútu bude vybraný transparentne.
V aktuálnom roku sa chce Metropolitný inštitút Bratislava zamerať napríklad na prípravu podmienok pre architektonické súťaže pre Námestie SNP a Kamenné námestie, ako aj pre kúpele Grössling, Komenského námestie, ako aj viaceré lokality na budovanie náhradných a nájomných bytov.
Kritika krátkeho času na konzultácie
Niektorí mestskí poslanci uviedli, že zámer nie je zlý, nepáči sa im však jeho predložená forma. Mestská poslankyňa a starostka bratislavskej Karlovej Vsi Dana Čahojová povedala, že nebol dostatočný čas a ani priestor prekonzultovať tento materiál. Vedenie mesta vyzvala, aby sa neponáhľalo so zriadením tohto inštitútu. V materiáli sú podľa nej nejasné až protirečivé formulácie a z dlhodobého hľadiska môžu byť pre mesto vysoko rizikové.
Čahojová poukázala aj na problémy, ktoré má takýto inštitút v Prahe. Vedenie i zamestnanci mesta zdôvodňovali potrebu vzniku inštitútu a deklarovali, že sa problémom a nejasnostiam budú chcieť pri zriaďovaní organizácie vyhnúť.
Historická vec pre mesto
Schválenie vzniku metropolitného inštitútu považuje primátor Bratislavy Matúš Vallo za historickú vec pre mesto.
"Bude to veľmi dôležitá príspevková organizácia, ktorá sa stane strategickým pohľadom pre naše mesto do budúcnosti. Pomôže Bratislave robiť lepšie rozhodnutia a nakresliť cestu, ktorou sa má poberať. Zároveň bude organizáciou, ktorá pomôže magistrátu i mestským častiam. Som presvedčený, že je to dobrý krok," povedal primátor.
