SME
Nedeľa, 1. október, 2023 | Meniny má Arnold

Práca kurátorky v galérii sa občas mení na detektívku

Príbehy umeleckých diel v zbierkach galérie bývajú občas zaujímavejšie ako samotné predmety.

Esterházyho palác.Esterházyho palác. (Zdroj: Peter Gáll/SNG)

BRATISLAVA. Jana Švantnerová nastúpila do Slovenskej národnej galérie na miesto kurátorky v roku 2012. Onedlho zistila, že do zbierky úžitkového umenia sa niekoľko vecí dostalo bizarným spôsobom.

Ťažkú bronzovú sochu samuraja si podľa všetkého pôvodný majiteľ po výstave „zabudol“ vyzdvihnúť a drobné slonovinové sošky pôvodne patrili odsúdenému, ktorého majetok prepadol v prospech štátu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Často je príbeh zbierkového predmetu, teda čím všetkým si prešiel, zaujímavejší ako to, kedy, ako a z čoho bol vyrobený,” hovorí Jana Švantnerová, kurátorka zbierok úžitkového umenia.

SkryťVypnúť reklamu

Príbehy robia exponáty príťažlivejšími

Cez takýto príbeh vie kurátor návštevníkovi omnoho pútavejšie priblížiť historické obdobie pôvodu či vtedajšie politické udalosti.

„Otvára mu to ďalší svet a umožňuje mu ho vnímať z iného uhla pohľadu. Prečo bol tento predmet pre majiteľov dôležitý, alebo aké nástrahy prežil, kým ho štát vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku,“ dodáva kurátorka.

Takýto príbeh má aj súbor porcelánu, obrazov, kobercov a orientálnych predmetov, ktorý je v zbierkach SNG od roku 1962.

Časť z týchto diel skončila v zbierkových fondoch, ktoré má teraz na starosti Jana Švantnerová. Z nich ju zaujali hlavne predmety mimoeurópskeho pôvodu.

„Nie je to veľká kolekcia, ale v galérii, ktorá sa primárne na takéto predmety nesústreďuje, je o to bizarnejšia,“ hovorí Švantnerová.

SkryťVypnúť reklamu

Skúmala napríklad, akou technikou boli vyrobené, v akom období vznikli, aká bola ich symbolika či ako sa daný predmet do zbierok dostal. SNG obyčajne získava diela kúpou alebo darovaním. V minulosti sa však do jej zbierok dostali aj skonfiškované diela alebo premlčané deponáty. Ide o predmety, ktoré sa nachádzali v galérii bez stopy po majiteľovi a dlhodobo sa o ne nikto nehlásil.

Čínsky válečník bol samuraj

To je aj prípad bronzovej sochy samuraja Katô Kiyomasu zdobenej emailovou technikou 'cloisonné'. Švantnerová identifikovala plastiku pôvodne vedenú v katalógoch pod nesprávnym názvom 'Čínsky válečník' ako japonskú prácu zo 70. - 80. rokov 19. storočia. Ako sa dostala do galérie, sa jej zistiť doteraz nepodarilo.
V protokole z nákupnej komisie z roku 1963 sa dočítala, že socha je jedným z nevy-zdvihnutých exponátov z výstav zapísaných do majetku SNG.

SkryťVypnúť reklamu

Háčik je v tom, že socha nebola vystavená ani na jednej z výstav, ktoré sa konali v SNG a ktoré by sa jej tematicky najviac približovali. Socha tak na objasnenie pôvodu ešte len čaká.

Prípad zbierky Eduarda Šťastného

Po prepadnutí v prospech štátu sa do fondu umeleckého remesla SNG dostali aj tri drobné slonovinové sošky vedené ako sošky Číňanov. Predstavujú rybára s chlapcom, bonsajistu a muža v kimone.

Išlo o mylné označenie, keďže postavy sú oblečené v tradičných japonských kimonách. Švantnerová zistila, že sošky sa nazývajú Okimono, teda drobné figúrky zo slonoviny so žánrovými námetmi japonskej každodennosti.

Avšak pri zisťovaní proveniencie, teda ako sa do galérie dostali, až taká úspešná nebola.

„Boli súčasťou súboru viac ako 50 artefaktov, ktoré po súdnom procese proti Eduardovi Šťastnému prepadli v prospech štátu, boli vyhlásené za národné kultúrne pamiatky a v roku 1962 prevedené do zbierok SNG,“ ozrejmila.

Išlo o úžitkový porcelán a sklo, orientálne koberce aj olejomaľby z 18. a 19. storočia. Charakter kolekcie nasvedčoval tomu, že Eduard Šťastný mohol byť zberateľom alebo skôr obchodníkom so starožitnosťami.

Pátranie po zberateľovi a po pôvode zbierky

Kto to však bol naozaj a za čo ho odsúdili, sa jej zatiaľ nepodarilo zistiť. V archíve SNG našla pôvodnú zápisnicu z 24. mája 1961 o prevzatí umeleckých predmetov.

Jej súčasťou je aj zoznam predmetov, ale ani slovo o Eduardovi Šťastnom.

Už v roku 1961 sa SNG snažila zistiť o ňom niečo viac, ale už vtedajšia ochrana osobných údajov jej to neumožnila. Ľudový súd Bratislava-mesto jej na žiadosť o zaslanie rozsudku odpísal, že sa doručuje len obžalovanému, prokurátorovi a poškodeným stranám.

Mohlo pokojne ísť o vykonštruovaný proces a Švantnerová sa preto obrátila na Ústav pamäti národa, ale ten nič nenašiel. Informácie hľadala aj v Štátnom archíve v Bratislave, Archíve hlavného mesta SR a Archíve Pamiatkového úradu. Bezvýsledne. Ani hľadanie na krajskom súde a Krajskej prokuratúre v Bratislave nepriniesli výsledok. Spisy z daného roku už neevidujú.

„Počas bežného rozhovoru som sa posťažovala mame, ktorá je právnička. Upozornila ma na existenciu evidenčnej knihy pojednávaní a spisov, ktorá by mala byť na súde naďalej uložená,“ spomína Švantnerová.

Kniha sa skutočne našla a v nej aj stručný záznam: Trestná vec E. Šťastného § 134/1,2a, § 145/1,2a, väzba od 6. 12. 1960 do 3. 1. 1961, pojednávanie Mestský súd Bratislava 16. 12. 1960. Trest 3 roky odňatia slobody, strata čestných práv občana po dobu výkonu trestu, prepadnutie celého majetku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 3. 1. 1961.“

Išlo o trestné činy proti jednotnému hospodárskemu plánu, ohrozenie zásobovania a ohrozenie devízového hospodárstva v prípade neohlásenia alebo neodvedenia majetkových hodnôt.

Vágne formulovaná skutková podstata §134 trestného zákona podľa Ondreja Podolca z ÚPN umožňovala politicky motivovanú perzekúciu súkromne hospodáriacich roľníkov či živnostníkov.

V tomto prípade je však dôležitý čas spáchania trestných činov, za ktoré bol E. Šťastný odsúdený, pretože tento paragraf z trestného zákona vypadol v roku 1956.

„Bol to odraz čiastočného zmiernenia represie v poststalinskej ére v Československu i v celom sovietskom bloku. Bola to akási čiastočnú „humanizáciu“ trestného kódexu a odstránila najvypuklejšie zdroje súdnych perzekúcií,“ ozrejmil Podolec.

Od toho, či boli dané trestné činy spáchané pred nadobudnutím účinnosti spomínanej novely trestného zákona alebo po nej, sa odvíjala aj ich právna kvalifikácia.

Ak bol Eduard Šťastný naozaj odsúdený v roku 1960 za trestný čin uvedený v § 134, vedie to k domnienke, že išlo o skutky spáchané pred rokom 1957.

Ku dokonalejšiemu zhodnoteniu tohoto prípadu však treba mať v rukách pôvodný rozsudok, vysvetlil Podolec.

Pátranie pokračuje viacerými smermi

Či si Eduard Šťastný trest odsedel, sa nepodarilo zistiť pre súčasnú ochranu osobných údajov.

Jana Švantnerová sa na radu historika Štefana Holčíka vrátila do Archívu mesta Bratislavy, aby vo vtedajších telefónnych zoznamoch skúsila nájsť bydlisko Eduarda Šťastného. Ten, ktorého hľadala tam však nebol.

Prípad zaujal aj jednu z účastníčok prednáškového cyklu SNG „Buďte v obraze“ v roku 2016 a sama pokračovala v internetovom pátraní. Objavila Edwarda Stastneho, ktorý pôsobil od roku 1961 ako výstavník v Art Institute of Chicago a v roku 1994 zomrel vo veku 83 rokov.

„Pripadalo mi ako logické, že keď mu zhabali celý majetok, mohol z krajiny utiecť a začať život niekde úplne inde,“ povedala Švantnerová. Či však ide o hľadaného Eduarda Šťastného, sa zatiaľ nepodarilo overiť.

Ján Vyhnánek z občianskeho združenia Bratislavské rožky, ktorý sám často pátra po osobnostiach Bratislavy, našiel na stránke cintoriny.sk, že istý Eduard Šťastný (1931 – 1990) je pochovaný vo Vinosadoch. Aj tento nález ešte čaká na overenie, či ide o hľadanú osobu.

Jana Švantnerová preto v pátraní pokračuje. „Ešte stále môžu žiť ľudia, ktorí Eduarda Šťastného poznali alebo si jeho príbeh pamätajú,“ dodala.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Ako si sporiť na dôchodok? Odpoveď vás možno prekvapí
  2. Unikátny kamión Hladinka smeruje na Bielu noc do Bratislavy
  3. Mexiko, Keňa či Maurícius. Cestujte za top exotikou z Viedne
  4. Slováci hlásili v lete až o 35 % viac škôd než minulý rok
  5. Umelá inteligencia už zajtra ovládne 5 miest na Slovensku!
  6. Aké tajomstvá skrýva kancelária šéfveliteľa?
  7. Všetkým lepí pred voľbami
  8. Tenisová zábava pre celú rodinu na Peugeot Tennis Day
  1. Svetový deň srdca v Nemocnici AGEL Košice-Šaca
  2. List moruše bielej pomáha znižovať hladinu cukru v krvi
  3. Zlato z malého futbalu aj plážového volejbalu
  4. Vďaka Blue Berry™ si užívam život naplno!
  5. V sobotu môžete urobiť dobrú voľbu! Union víta nových poistencov
  6. Ako si sporiť na dôchodok? Odpoveď vás možno prekvapí
  7. Unikátny kamión Hladinka smeruje na Bielu noc do Bratislavy
  8. Vyrábajú lieky, ktoré poznali naše babky
  1. Umelá inteligencia už zajtra ovládne 5 miest na Slovensku! 22 502
  2. Všetkým lepí pred voľbami 13 260
  3. Ako si sporiť na dôchodok? Odpoveď vás možno prekvapí 8 153
  4. Až dve tretiny Slovenska majú mäkkú vodu. Čo na to naše cievy? 6 975
  5. Voľba srdcom je nespoľahlivá. Toto je najlepšia pomôcka 5 015
  6. Kaufland postavený z dreva? Áno, Bratislava má európsky unikát 4 790
  7. Aké tajomstvá skrýva kancelária šéfveliteľa? 4 787
  8. Mexiko, Keňa či Maurícius. Cestujte za top exotikou z Viedne 4 126
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Predseda Hlasu Peter Pellegrini a predseda Smeru Robert Fico.

Zo štyroch scenárov trčí ako pravdepodobný pre Hlas len jeden.


a 1 ďalší 49m
Ivan Mikloš.

Pochybujem, že sa dočkáme reforiem školstva a zdravotníctva, tvrdí Ivan Mikloš.


2 h
Víťazom predčasných parlamentných volieb sa stala strana Smer.

Voľby dopadli zle, jednoducho musíme nájsť cestu von.


4 h
Sledujeme výsledky parlamentných volieb 2023 minútu po minúte

Volebná účasť dosiahla 68,51 percenta.


a 8 ďalší 14 h

Blogy SME

  1. Radko Mačuha: Budova, ktorá dala celému námestiu skutočný význam. (cyklus Bratislavská krutosť)
  2. Ľuboš Vodička: Prešporskí báječní muži na lietajúcich strojoch: Ján Bahýľ
  3. Radko Mačuha: Prešporská kasáreň maľovaná (cyklus Bratislavská krutosť)
  4. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  5. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  6. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  7. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  8. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  1. Martin Greguš: Voličom Progresívneho Slovenska a SAS v Bratislave. Keď 1.10. už nebude mať kde zaparkovať spomeňte si, kto si opäť neurobil domácu úlohu... 84 081
  2. Jana Plichtová: "Dobrák" Boris Kollár a jeho pomáhanie (si k majetku) 41 054
  3. Miroslav Lukáč: V predvolebných debatách sme počuli Génia. Bohužiaľ Zla. Netreba ho predstavovať. Všetci ho poznáte. V hazarde platí kontra, re, vabank. 35 811
  4. Ján Šeďo: Generálmajor Ivan Pach dokonale a inteligentne zotrel Fica. 30 742
  5. Michal Feik: Možno veriť predvolebným prieskumom? 27 516
  6. Monika Nagyova: Zo života vo firme snov: Po dvadsiatich dvoch rokoch som dostala výpoveď 15 667
  7. Pavel Macko: Fico je naničhodník, ktorý sa môže hanbiť! 8 694
  8. Věra Tepličková: Kto všetko sa nám smeje? Asi všetci, čo rozumejú po slovensky 8 026
  1. Monika Nagyova: Zo života vo firme snov: Po dvadsiatich dvoch rokoch som dostala výpoveď
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  5. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  6. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  8. Jiří Ščobák: Čekání na Volodymyra Zelenského před prezidentským palácem v BA (foto)
SkryťZatvoriť reklamu