Nedávno sa v Umeleckohistorickom múzeu vo Viedni skončila výstava, ktorú charakterizoval slogan „ešte nikdy ste nemohli vidieť toľko diel na jednom mieste“.
Treba dodať, že to bola výstava flámskeho maliara Pietra Bruegela staršieho a slogan možno doplniť „a ktovie či ešte niekedy uvidíme“.
Albertina sa rodila aj na hrade nad Prešporkom Čítajte Výstavu pripravili pri príležitosti 450. výročia umelcovho úmrtia. O jej význame svedčí, že na jej otvorení boli aj belgický kráľ a rakúsky prezident.
Bruegelove obrazy sú totiž natoľko vzácne, že ak vôbec, tak ich zapožičiavajú len výnimočne. A vo Viedni sa podarilo sústrediť diela z galérií celej Európy.
Vďaka Habsburgovcom sa pritom rakúska metropola môže pýšiť vlastníctvom zhruba tretiny malieb tohto geniálneho obrazového rozprávača, satirika a kritika spoločnosti. Ako však Bruegel súvisí s dnešnou Bratislavou?
Jeho dnes také vzácne diela sme svojho času mali aj na území nášho mesta.
Pričinil sa o to nový uhorský miestodržiteľ Albert Sasko-Tešínsky sa v roku 1766 s manželkou Máriou Kristínou, dcérou Márie Terézie, keď sa presťahoval na Bratislavský hrad.
V tom čase však nespĺňal požiadavky na ich primerané bývanie, a tak panovníčka rozhodla o vybudovaní prístavby na Hrade.
Kvíz o korunováciách v Prešpoku Čítajte Albert nebol len veľkým zberateľom umenia, ale predstavu o podobe paláca sám načrtol. Podľa nich projekty vypracoval dvorný architekt Franz Anton Hillebrant.
Prístavbu na východnej strane paláca nazývali Novou budovou. Názov Terezianum, jej prisúdili až v polovici 19. storočia, keď už bola dávno v troskách.
Základ jednej z najvýznamnejších svetových galérií, viedenskej Albertiny, tak vznikol u nás. Na prízemí prístavby mal Albert umiestnenú zbierku zbraní a obrazáreň, na prvom poschodí bola rodinná galéria, knižnica a zbierka grafík.
O poschodie vyššie boli komnaty Márie Terézie a nad nimi boli priestory miestodržiteľského páru.
Podľa dobových opisov na stenách boli čínske hodvábne tapety, drevené obloženie bolo zlátené, nechýbal luxusný nábytok, benátske zrkadlá a krištáľové lustre. Len tapety v panovníčkiných priestoroch, ktorá držala smútok, boli sivej farby.
Funkciu uhorského miestodržiteľa zrušil v roku 1780 nový panovník Jozef II., a manželský pár sa odsťahoval do Bruselu, vo vtedajšom habsburskom Nizozemsku.
Cisár Leopold v predstihu pasoval syna za rytiera Čítajte V reprezentačných priestoroch Bratislavského hradu sa urobila inventarizácia a podľa nej vieme, že v pinakotéke (obrazárni) mal Albert tristo obrazov, medzi nimi Rubensa, Tiziana, Tintoretta či Veroneseho.
Úpadok Bratislavského hradu, ktorý prinieslo prechodné obdobie generálneho seminára a napokon kasární, zrejme nenastal okamžite.
Veď ešte roku 1781 na Hrade umiestnili Bruegelov obraz Klaňanie sa troch kráľov (v roku 1794 bol prevezený do Budína) a v rovnakom čase tu bolo aj slávne Nesenie kríža, pôvodne zo zbierok Rudolfa II.
Vladimír Tomčík,
združenie Devínska brána
