STARÉ MESTO. Maximiliánova fontána na Hlavnom námestí, známa aj ako Rolandova, dostane opäť renesančný vzhľad. Nielenže sa zbaví nevhodného moderného prstenca, ale vrátia sa aj cikajúci chlapci a schodíky.
"Už dlhšie sme uvažovali o odstránení prstenca. Na fontáne pribudol proti vôli odborníkov v roku 2005 počas rekonštrukcie námestia. Teraz máme priestor aj peniaze, aby sme fontánu zrekonštruovali a vrátili jej v čo najväčšej miere autentickú podobu," informoval Ivo Štassel, riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok Bratislava, ktorý obnovu fontány inicioval.
Fontánu opravia na dve etapy s predpokladaným termínom ukončenia na jar tohto roka. Cena sa bude pohybovať na úrovni 180-tisíc eur, informovala Iveta Kešeľáková z tlačového oddelenia mesta.

Reštauračné práce bude robiť ateliér akademického sochára Vladimíra Višvádera.
Počas rekonštrukcie vymenia aj všetky vnútorné rozvody vody a do spodnej nádrže nainštalujú farebné nasvietenie, ktoré sa bude môcť využiť pri slávnostných príležitostiach. Na prácu bude dohliadať Krajský pamiatkový úrad Bratislava.
Pamiatka na prvú korunováciu
Maximiliánova fontána je najstaršou v meste. Jej autorom je kamenár Ondrej Luttringer z neďalekého rakúskeho Deutsch Altenburgu v roku 1572.
"Bol to trošku oneskorený dar panovníka Maximiliána II. mestu. Jeho korunovácia bola úplne prvá vo vtedajšom Prešporku a počas nej vypukol požiar. Vtedy zhorela veľká časť domov," vysvetlil Štassel.
Panovník preto dal mestu fontánu, ktorá pripomínala túto výnimočnú udalosť, ale zároveň spĺňala aj praktickú funkciu.
Z dolnej nádrže si gazdinky brali vodu pre domácnosti a v prípade požiarov slúžila ako zásobáreň vody na hasenie.
Maximiliánova fontána
- je najstaršou fontánou v meste,
- vytvoril ju rakúsky kamenár Ondrej Luttringer z Deutsch Altenburgu v roku 1572,
- je pripomienkou na prvú korunováciu uhorského panovníka vo vtedajšom Prešporku,
- 8. septembra v roku 1563 za uhorského kráľa korunovali Maximiliána II. Habsburského,
- slúžila ako požiarna nádrž aj ako zdroj vody pre domácnosti,
- v roku 1794 časť podstavca s cikajúcimi chlapcami nahradili chlapci s delfínmi,
- koncom 20. storočia časti fontány vrátane sochy nahradili kópie s tvrdšieho kameňa,
- originály boli uložené v depozitári,
- poslednou premenou prešla v roku 2005, pribudol kamenný prstenec s vodou.
Voda do nej pritekala z karpatských svahov najprv dreveným potrubím v podzemnom murovanom kanáli. Drevo neskôr nahradili olovené rúry a potom keramické.
Ich zvyšky sa našli aj počas posledných archeologických výskumov sa na Hlavnom a priľahlom Františkánskom námestí.
"Dnes fontánu napája mestská vodovodná sieť. Na rozdiel od minulosti už nie je prietočná, má uzavretý okruh. Na jar sa doň načerpá voda, ktorá potom poháňaná čerpadlom cirkuluje dokola. Ďalšia sa pripúšťa len v prípade jej úbytku," ozrejmil Štassel.
Delfíny namiesto pipíkov
Počas rokov fontána prešla menšími zmenami. Hornú, takzvanú roznášaciu misu, najskôr nahradili zdobnejšou s chrličmi.
Neskôr v roku 1794 vymenili časť podstavca so štyrmi cikajúcimi chlapcami. Nahradili ho za decentnejší podstavec, na ktorom chlapci držia delfíny, ktorým z úst strieka voda.
Zmenu sprevádza historka, podľa ktorej mravopočestným meštiankam prekážala nahota chlapcov a ich cikanie na verejnosti. Dovtedy sa odvracali od fontány, až kým cikajúce chlapčatá nepotrestali za ich roztopašnosť a nesňali ich z fontány.
Historku má na svojej webovej stránke mestská organizácia Generálny investor Bratislavy (GIB) s odvolaním sa na knihu Štefana Holčíka o Bratislavských fontánach. GIB sa o fontánu stará a robí aj jej rekonštrukciu
Neskôr bol prvok s cikajúcimi chlapcami použitý na fontáne s rybou na treťom nádvorí Primaciálneho paláca, prístupnom z Uršulínskej 6.

"Túto fontánu poskladali z rôznych častí a z iných historických bratislavských fontán," povedal Štassel. Chcú ju zachovať v súčasnej podobe na tomto mieste, preto pre Maximiliánovu fontánu vytvoria kópiu časti s cikajúcimi chlapcami.
Ešte koncom minulého storočia nahradili deväť kubusov stĺpovej časti fontány vrátane samotnej sochy a časti s venovacími nápismi a erbami kópie.
"Vtedy sa prišlo na to, že tieto časti fontány za súčasných podmienok, najmä pre kyslé dažde, veľmi degradujú. Boli vymenené za kópie z pevnejšieho kameňa a originály boli uložené v depozitári Múzea mesta Bratislava," ozrejmil Štassel.
Prstenec odstránia, pribudnú schodíky
Odstránia aj vodný prstenec s kamennou lavičkou, ktorý okolo spodnej nádrže fontány pribudol počas rekonštrukcie Hlavného námestia v roku 2005.
"Tento zásah odôvodňovali zvýšením turistickej atraktivity fontány. Vyslúžil si však negatívny postoj odborníkov a dielo stratilo svoju historickú vertikálnu štruktúru," povedal Štassel.
Na fontáne pribudnú schodíky, ktoré k fontáne historicky patrili.
"Dolná nádrž bola požiarna a aby sa do nej zmestil dostatočný objem vody, musel byť aj jej múr dosť vysoký. A aby si odtiaľ ľudia mohli brať vodu, na jej okraji boli najprv drevené a neskôr kamenné stupienky," informoval Štassel.
Stupienky vidno aj na historických vyobrazeniach fontány.
Nové stupienky nebudú slúžiť na naberanie vody, keďže pre chemickú úpravu voda vo fontáne nie je vhodná na pitie, ale aby mali návštevníci mesta bližší kontakt s vodnou hladinou.
"Keď stojíte pred fontánou, jej obrubu máte vo výške hlavy. Vďaka schodíkom, ktorých vybudovanie história umožňuje, sa budú môcť turisti pozrieť na hladinu či prípadne si vo vode ovlažiť ruky," povedal Štassel.
Tento historický skvost sa tak opäť do podoby čo najbližšej k autentickému renesančnému stavu.
Maximilánova či Rolandova?
Rytier Roland v pancieri sa vo výtvarnom umení objavuje od stredoveku. Symbolizuje mestské práva, jeho sochy preto umiestňovali na trhoviskách.
Aj fontána na Hlavnom námestí, ktoré v minulosti slúžilo ako trhovisko, preto bola, či stále je, označovaná za Rolandovu.
Socha však nemá ani obnaženú hlavu, ani vytasený meč, ako bol obyčajne Roland zobrazovaný.
Odborníci sa preto prikláňajú k názoru, že rytier predstavuje samotného Maximiliána II. Tento predpoklad podporuje aj erb jeho kráľovstva a dedikačné nápisy na fontáne.
Otočí sa niekedy?
O soche na fontáne koluje množstvo legiend. Podľa jednej z nich sa rytier raz do roka, keď sa strieda starý rok s novým, otočí a pokloní pánom, ktorí položili život za slobodu mesta.
Podľa ďalšej to, že sa rytier na prelome rokov otočí okolo svojej osi, uvidia len cnostné panny.
"Ešte za éry primátora Ďurkovského sme konzultovali návrh, aby sa mohla socha na Silvestra otáčať. Lenže takéto riešenie sa ukázalo technicky veľmi ťažko uskutočniteľné," povedal Štassel.
V súčasnosti je socha na podstavci upevnená cementom na oceľovom tŕni a musí vydržať aj nápory silného vetra. Ak by sa mala otáčať, do podstavca by musel byť zabudovaný otočný mechanizmus a tým by sa narušila celá statika sochy.
