STARÉ MESTO. Súčasné Hviezdoslavovo námestie je označované za jedno z najkrajších námestí v strednej Európe. Má charakter mestského korza s množstvom zelene a pódiom na kultúrne podujatia.
Lemujú ho viaceré významné budovy a je tam aj veľké množstvo reštaurácií a barov.
"Bolo to miesto, kde ste sa mohli zabaviť. Boli tam kaviarne, v ktorých ste sa mohli kultúrne vyžiť a mohli ste sa luxusne ubytovať v hoteli Carlton. Ale mohli ste si tam uspokojiť aj úplne bežné potreby, nakúpiť si potraviny, dať si ušiť oblek alebo korzet, vyčistiť šaty, kúpiť fľaškové pivo či južné ovocie," vysvetlil Ján Vyhnánek z občianskeho združenia Bratislavské rožky.
Námestiu, tiahnucemu sa od historickej budovy Slovenského národného divadla až takmer po Most SNP, a jeho histórii venovalo občianskeho združenie samostatnú prednášku.
Zbúranie hradieb
Jeho vznik súvisí s príkazom Márie Terézie z roku 1775 zbúrať mestské hradby. Opevnenie mesta už nespĺňalo obrannú úlohu, ale hradby bránili jeho rozvoju.
Prešporčania najprv vysušili rameno Dunaja, ktoré tieklo cez dnešné námestie a po zbúraní hradieb zasypali aj obrannú priekopu.
"Na uvoľnenom priestranstve, na dnešnej severnej strane námestia, začali budovať klasicistické a neskorobarokové domy," ozrejmil Vyhnánek.
Línia budov na opačnej strane pribudla neskôr. Na ich prízemiach obyčajne boli reštaurácie, kaviarne či iné prevádzky.
Záhradník grófa Esterházyho Václav Schönbrunner už v roku 1777 západnú časť námestia vysadil štyrmi radmi stromov, na niektorých miestach to bolo šesť radov. Dovtedy toto územie nesmelo byť zastavané a nemohli tu rásť stromy, aby nič nebránilo výhľadu z hradieb.
