a ešte raz, dvakrát, dokonca aj päsťou zabúchala na dvere. Nikto sa však neozval.
Mama bola prekvapená a aj vystrašená. Nikdy predtým sa totiž nestalo, aby Sandra nereagovala na zvonenie. Nemala vo zvyku túlať sa po nociach, práve naopak – večer o ôsmej vždy bola doma. Pani Alena preto vybehla na ulicu a z najbližšej telefónnej búdky zavolala policajtov.
Krátko po otvorení bytu policajti zistili, prečo sa Sandra neozvala. Dievča našli ležať bez známok života v zastlanej posteli. Lekár už len skonštatoval smrť, ktorá nastala v dôsledku dvadsiatich bodných a rezných rán do krku, hrudníka, brucha, chrbta a iných častí jej tela.
Z vraždy školáčky obvinili 28-ročného nezamestnaného Bratislavčana Imricha N., ktorý pred niekoľkými dňami zasadol na lavicu obžalovaných. Senát krajského súdu mal rozhodnúť o jeho vine alebo nevine a vyniesť rozsudok.
Imrich v prípravnom konaní spáchanie vraždy priznal. Vypovedal, že niekoľko dní pred ňou sa s dievčaťom viac ráz stretol na sídlisku, vždy sa s ňou porozprával a nezáväzne zabával. Deň pred vraždou ho však Sandra nečakane pozvala na návštevu do bytu a povedala mu, že matka bude v práci a ona nepôjde do školy.
„So Sandrou sme sa potom stretli 8. júna predpoludním. V blízkom obchode som kúpil fľašu vína a šiel som s ňou do bytu. Tam som ju požiadal, aby zavrela svojho psa-dobermana do kúpeľne, lebo sa ho bojím a keď tak urobila, otvoril som fľašu a začali sme sa baviť a popíjať,“ vypovedal v prípravnom konaní Imro.
Počas rozhovoru sa vraj Sandra vypytovala na jeho zážitky z väzenia, kedy mal naposledy pomer so ženou a napokon ho začala provokovať a otvorene zvádzať.
„Pomiluj sa so mnou!“ vyzývala vraj svojho hosťa, pritom vrtela telom a čoraz viac sa k nemu približovala.
„Ešte si veľmi mladá a pod zákonom,“ odmietal jej návrhy Imro, keď však školáčka neprestávala provokovať, ba dokonca sa mu vysmievala, že je impotentný, stratil nervy, zobral z kuchynskej linky nôž a odzadu ju ním pichol do chrbta.
„Čo blázniš, poď sa milovať, veď aj tak nebudeš prvý!“ povedala mu údajne už zranená Sandra, čo ho tak rozzúrilo, že dievča vzápätí viackrát pobodal. Až keď vraj bezvládne ležala na zemi, uvedomil si, čo urobil a zľakol sa odhalenia. Odniesol dievča do izby, uložil ho do postele a prikryl paplónom. V kuchyni potom ešte vyfajčil cigaretu, dopil víno, zobral mobilný telefón, nôž a z bytu odišiel.
Na hlavnom pojednávaní sa Imrich pridržiaval svojej výpovede a tvrdil, že bol k skutku vyprovokovaný. To mu však nemal kto potvrdiť. Znalci z odboru psychiatrie a psychológie zistili, že aj keď je závislý od prchavých rozpúšťadiel, heroínu a iných návykových látok, netrpí žiadnou duševnou chorobou a v čase vraždy bol schopný rozpoznať zmysel svojho konania. V minulosti bol už šesťkrát súdne trestaný, takže z pobytov vo väzení sa už mohol poučiť, čo však neurobil a dopustil sa najzávažnejšieho trestného činu vraždy, a to dokonca na maloletom dievčati. Za to ho senát krajského súdu odsúdil na trinásť rokov odňatia slobody. Trest si odpyká v tretej nápravnovýchovnej skupine.
JURAJ DONOVAL
