Všeobecnú hygienu v stredovekých mestách považujeme z dnešného pohľadu za katastrofálnu. Kanalizácia neexistovala, ulice boli plné výkalov od dobytka a i nočníky vylievali z okien priamo na ulicu.
O čistotu mesta sa staral kat a pomáhali mu dvaja zamestnanci, ktorí nosili obuté topánky s drevenými chodúľmi, aby si nezašpinili nohy, a ľudia ich ironicky prezývali grófom špiny a kráľom výkalov.
Ani ľahké ženy neboli vždy trestané vystavením na pranieri, ale museli z mesta za hradby vyvážať špinu a výkaly.
Zoch bol prvý slovenský župan v Bratislave Čítajte Rozvoj hygieny podporovalo i zakladanie kúpeľov, ktoré slúžili nielen na očistu tela, ale vykonávali sa tu i liečebné úkony, ktoré vtedajší lekári považovali za podradné.
Boli to chirurgické zákroky, vyrezávanie vredov, zašívanie rán, trhanie zubov, púšťanie žilou, ale i strihanie vlasov a holenie.
Kúpele v našom meste máme doložené v 14. storočí, ale existovali už skôr, pričom jedným z vlastníkov mal byť aj legendárny richtár Jakub.
V roku 1540 vznikol cech kúpeľníkov, holičov a ránhojičov, a čo je zaujímavé a na tie časy ojedinelé, jeho členmi sa mohli stať aj ženy.
V storočiach, ktoré považujeme za prudérne, sa muži i ženy kúpali v drevených kadiach spoločne, samostatný vaňový kúpeľ bol považovaný za luxus a mohli si ho dovoliť len tí najmajetnejší.
Pozitívne o úrovne hygieny hovorí i to, že tovariši bratislavských cechov navštevovali kúpeľ raz za dva týždne a nezriedka od majstra okrem peňazí na kúpeľ dostali aj peniaze na pivo.
Je pravda, že súčasťou očistného obradu (samozrejme podľa úrovne podniku) bolo často aj pohostenie dobrým jedlom a pitím, muzikanti hrali na hudobných nástrojoch a z kúpeľov sa ozýval krik a spev.
Prešporok vnímal legionárov ako okupantov Čítajte Nečudo, že ich označovali za miesta neresti, lebo to, čo sa v nich dialo, skutočne hraničilo s prostitúciou.
V 16. storočí v súvislosti s morovými epidémiami a pliagou syfilisu z Ameriky návštevnosť kúpeľov v celej Európe klesla. Vodu s mydlom nahradzovali púdre a voňavky.
Zmeny v hygiene postupne nastali v časoch osvietenej panovníčky Márie Terézie. Napríklad aj slovenský rukopis vojenských predpisov z roku 1760 hovorí:
„Čistotne sa deržovať musí vojak, najvíc usilovat s tej príčiny každý den své ruce mydlem umyti, vlasi své učesati, podle regimentsku formu popravovat /do vrkoča/ a častokrát s hordubrom /púdrom/ posypat a rozčesat, najmenej každý týden dva razy bielu košelu na sebe vzít a toliko razy sa oholit a fúzy podle príkazu nositu, nochty na rukách jak na nohách každý týden obstríhati, svuj mundér každého dne s s kefky vykefovat, vyklopat.“
