Pri príležitosti stého výročia podpisu Martinskej deklarácie odhalili na starej budove Slovenskej národnej rady na Župnom námestí bustu Samuela Zocha.
Zoch už počas svetovej vojny udržiaval kontakty s poprednými osobnosťami slovenského národného života a na jeho fare v Modre skoncipovali základné tézy o budúcom politickom smerovaní Slovenska.
Prešporok vnímal legionárov ako okupantov Čítajte Neskôr ich premietli do Martinskej deklarácie a Zoch sa všeobecne uvádza ako autor jej textu.
Ako správca Slovenskej národnej rady pre Bratislavu sa koncom roku 1918 dohodol s posledným uhorským županom Zoltánom Jankóom o pokojnom prevzatí moci v Prešporku.
Aj vďaka tomu mohli československí legionári mesto 1. januára 1919 obsadiť bez boja. Zoch bol neskôr (7. januára) vymenovaný za župana Bratislavskej župy a mesta Bratislavy.
Zochov politický prístup bol podmienený okolnosťami náročného obdobia. Svojimi postojmi sa vo veľkej miere zaslúžil o zmierňovanie napätia a usporiadanie národnostných pomerov, zabezpečovanie zásobovania, obnovovanie výroby a kontinuitu vzdelávania.
Krajinský prezident sídlil v Bratislave, ale mal malé právomoci Čítajte Zároveň dal jasne najavo, že nepripustí žiadne podnecovanie a odpor proti novému režimu vrátane nového úradného jazyka a bude ich prísne trestať.
Bol preto tvrdý, keď sa maďarskí pedagógovia Alžbetínskej univerzity odmietli vo februári zúčastniť na privítaní splnomocneného ministra pre správu Slovenska Vavra Šrobára.
Univerzitu rozpustil a stál tak vlastne pri zrode Univerzity Komenského, ktorá ju nahradila.
Slavobrána na Štefánikovej ulici, ktorú legionári chrániaci Prešporok postavili na počesť príchodu československej vlády 4.2.1919. (zdroj: Archív)K riešeniu napätia v meste pristupoval tolerantne a podľa vyhlásenia pri nástupe do funkcie až idealisticky:
„Vedenie stolice prejímam v mimoriadne ťažkých, ale v nekonečne radostných pomeroch. Veď ju prejímam v takom čase, keď budem môcť otvorene za môj slovenský ľud pracovať.
A že som sa na túto úlohu podobral, stalo sa len preto, aby som dľa svojich síl pomáhal skrášľovať náš mnohosľubný štát. Prijímam úrad ako prácu, nie ako vysokú hodnosť, chcem slúžiť svojmu slovenskému ľudu a všetkým obyvateľom stolice – a nie panovať nad nimi.
Polícia v Bratislave sídli U dvoch levov od roku 1926 Čítajte V tejto práci počítam na pomoc všetkých tých, ktorí sa srdečne tešia slobode nášho slovenského národa, počítam na to, že náš slovenský ľud, ktorý poznal doteraz len prísnosť, ale nepoznal dobroprajnosť a lásku zákona a vlády, bude s ochotou a radosťou prijímať vládne a moje nariadenia, vedené jedine láskou k nemu.
A konečne počítam i na ochotu a dobroprajnosť všetkých tých, ktorí sa posiaľ k nášmu národu cudzo chovali, tým viac, keď to vyžaduje i ich vlastný záujem, aby sa s dušou i telom navrátili k tomu ľudu, z ktorého pošli.“
Jeho tolerantný prístup k vzdelávaniu na školách prvého stupňa ho priviedol do konfliktu s pražskou administratívou, čo ho napokon v lete primalo podať demisiu a rezignovať na funkciu župana.
Zostal však politicky činný a isté obdobie bol aj poslancom Národného zhromaždenia v agrárnej strane. Predovšetkým však pôsobil ako evanjelický duchovný a veriaci si ho zvolili za biskupa.
