Vojenské obsadzovanie budúcej Bratislavy začal 33. pluk talianskych légií 30. decembra 1918. Dobyl Devínsku Novú Ves, poobede aj železničnú stanicu v Lamači a ešte v ten deň aj Kamzík.
Mešťania v Prešporku sa obávali rabovačiek a k štábu légií preto prišla delegácia zástupcov mesta. Noviny Pressburger Presse o udalostiach z 1. januára 1919 a prevzatí moci česko-slovenským vojskom nad mestom písali:
Bratislavčania strieľali z okien na vojenské hliadky Čítajte „Po predchádzajúcich dohovoroch s mestskými parlamentármi, viceprimátorom Kányom, ľudovým komisárom Wittichom, robotníckymi predákmi Franzom Fehérom a Ludwigom Restom, sa začal o 7. hodine večer v absolútnom pokoji príchod českého vojska do mesta.
Obsadili nádražia, ako i poštovú a telegrafnú stanicu. Maďarské brachiálne jednotky už predtým mesto cez most opustili. Všetky zbrane v držbe vojenských i súkromných osôb museli byť odovzdané.“
Armáda nového štátu síce mesto obsadila, ale situácia v ňom bola mimoriadne napätá.
Obyvatelia nemeckej a najmä maďarskej národnosti sa nevedeli vyrovnať s tým, že nebudú žiť v Rakúsku či v Maďarsku a napriek ich úsiliu sa ani nestali samostatnou správnou jednotkou – akýmsi slobodným a nezávislým mestom.
Bratislava bola po stáročia multietnickou komunitou a podľa posledného, uhorského sčítania obyvateľstva v nej žilo 30 165 Nemcov, 27 481 Slovákov a Čechov, 24 126 Maďarov a štatistickú rubriku „iní“ vyplnilo 1428 obyvateľov.
Oslobodenie Petržalky bolo ako v akčnom filme Čítajte Výpočty však často obchádzajú početnú a vplyvnú židovskú komunitu, ktorá mala vtedy asi desaťtisíc členov.
Uhorské štatistiky totiž nepoznali židovskú národnosť. Jej príslušníci sa preto z veľkej časti hlásili za Maďarov.
Všetci obyvatelia mesta, bez ohľadu na príslušnosť ku ktorejkoľvek národnosti, sa zhodne obávali rabujúcej a vraždiacej spodiny, ktorá využívala bezvládie v meste.
Noviny písali: „Okupačné jednotky, ktoré sa nachádzali pod komandom talianskeho plukovníka Barecu, drakonickým spôsobom postupovali proti rabujúcim červeným gardistom, pričom štyria muži, medzi nimi aj zlopovestne známy vlamač Sárkány, boli zastrelení.“
Pravá strana Dunaja zostala obsadená maďarským vojskom, ktoré pri ústupe zablokovalo aj Most Františka Jozefa. Petržalské nábrežie bolo plné tabúľ s propagandistickými a promaďarskými heslami.
Krajinský prezident sídlil v Bratislave, ale mal malé právomoci Čítajte Sporadicky sa ozývali výstrely a v oknách vládnej budovy, dnes filozofickej fakulty, boli v oknách ťažké guľomety.
Nad mestom prelietavali maďarské lietadlá a zhadzovali letáky vyzývajúce na odpor.
Veľkú zmenu znamenal až príchod Vavra Šrobára, ministra s plnou mocou pre správu Slovenska, z dočasného pôsobiska v Žiline. Deklaroval tak, že mesto sa stalo neoddeliteľnou súčasťou novej republiky.
