BRATISLAVA. V parku pri Úrade vlády SR v bratislavskom Starom Meste má byť Hrob neznámeho vojaka. Zriadiť ho chce Ministerstvo obrany (MO) SR ako protokolárne miesto SR, ktoré bude symbolom patriotizmu občanov Slovenska. Návrh predložilo do medzirezortného pripomienkového konania.
"Hrob neznámeho vojaka ako protokolárne miesto je ústredné pietne miesto a najčestnejší vojnový hrob, pri ktorom sa organizujú štátne pietne akty. Je trvalým symbolom nespochybniteľného vlastenectva a skutočného hrdinstva občanov štátu, ktorí do posledného písmena naplnili slová prísahy," tvrdí v návrhu.
Areál chce rezort vybudovať v zastavanom území mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, medzi Leškovou ulicou a Úradom vlády, na vymedzenej ploche areálu parku. Jeho celkový tvar a rozmer upravia podľa výsledkov verejnej urbanisticko-architektonickej súťaže.
Čulen na nákupe Čítajte Bratislavčania a Slovensko podľa poslanca Petra Osuského (SaS) nepotrebujú nový pamätník padlým. Súhlasia s odstránením pamätníka komunistu Mareka Čulena, ale majú výhrady k tomu, aby na mieste postavilo ministerstvo pod vedením SNS pamätník, ktorý má pripomínať vlastenectvo.
Hrob neznámeho vojaka by mal vzniknúť počas nasledujúcich dvoch rokov. Predbežne má stáť 820-tisíc eur.
"Pripomíname ministrovi obrany Petrovi Gajdošovi (SNS), že v Bratislave je Námestie Slovenského národného povstania. Ide o dôstojné, občanmi navštevované a v zápase o demokraciu a slobodu symbolické miesto na uctenie si hrdinstva Slovákov. A nielen ich, ale všetkých ľudí rôznych národností, ktorí na území Slovenska v boji za spravodlivú vec položili svoj život," doplnil.
SaS zároveň očakáva, že o novom pamätníku nebude rozhodovať výhradne vláda, ale aj bratislavská samospráva.
Historik Ľubomír Morbacher si myslí, že socha Čulena ako čelného predstaviteľa komunistického režimu by mala byť natrvalo odstránená z verejného priestranstva.
Čulenove pomníky v jeho rodnom Brodskom na Záhorí a v Senici boli odstránené už po Nežnej revolúcii v roku 1989.
Marek Čulen, ktorého socha v parku stojí aj tri desiatky rokov po páde totality spoluzakladal KSČ a po prevzatí moci bol presadzoval násilnú kolektivizáciu roľníkov.
