V rubrike Prešporské desatoro odpovedajú zaujímaví ľudia na rovnakých 10 otázok.
1. Niekto Bratislavu vníma ako krásavicu na Dunaji, iný ako predmestie Viedne a niekto zas ako špinavú dieru s neochotnými ľuďmi. Čím je pre vás?
"Mesto, kde som sa narodil a kde s rodinou žijem. Bratislava je mojou hlavnou literárnou inšpiráciou. Milujem ju kritickou láskou."
2. Čo na dnešnom Prešporku zbožňujete?
Tvarožek: Najlepšie sa blicovalo v kine v Palacke Čítajte "Kultúrnu ponuku. Od Slovenskej filharmónie cez Galériu 19 a Bratislavský knižný festival BRaK až po Subclub."
3. A čo naopak na ňom z duše nenávidíte?
"Berlínske múry okolo niektorých rodinných domov. Asi najhoršia je v tomto smere štvrť Nová Vrakuňa, navyše postavená na kontaminovanej pôde.
Z robustných oplotených víl s dvoma garážami obyvatelia vychádzajú rovno na blatové alebo celkom rozbité cesty stredovekého štandardu."
4. Každý má svoje obľúbené miesta, kde si rád prevetrá hlavu a uvoľní sa. Kde je v Bratislave to vaše naj miesto?
"Na Koziarke. Cestou na Kamzík údolím od stanice Vinohrady."
5. Ako vnímate celomestskú parkovaciu politiku, ktorá dáva mestským častiam možnosť, aby si nastavili pravidlá samy a uprednostňuje domácich pred mimobratislavskými? Koľko by ste boli ochotný platiť za parkovanie?
"Autom sa snažím jazdiť minimálne, len v nevyhnutných prípadoch, ktoré sa pri troch deťoch občas vyskytnú. Chodievam najmä na bicykli a peši.
Bombošovi vôňa vinohradov v Rači pripomína detstvo Čítajte Nechápem, ako je možné, že oproti nám na Spojnej či Banskobystrickej ulici parkujú zadarmo desiatky turistov z celého sveta, rovno v centre.
Za rezidentskú kartu by som pokojne zaplatil aj sto eur ročne. Teraz stojí desať, čo je absurdne málo."
6. Dávny Pressburg bol multikultúrny. Až do vojny tu žili pokope Slováci, Nemci, Maďari, Česi či Židia. Je tu dnes podľa vás miesto pre migrantov a viete si v Bratislave predstaviť mešitu?
"Aj Slováci sú v Bratislave migrantmi. Ešte pred stodvadsiatimi rokmi boli iba menšinou a žili na jej okraji, nie v centre.
V meste sa počas brutálneho dvadsiateho storočia viackrát takmer kompletne vymenilo obyvateľstvo.
Najmilšie obedy mi varí Vietnamec, jeden z najlepších baristov pochádza z Libanonu, najlepší teľací tanier pripravuje Afganec, najvtipnejšia komička je Iránčanka a filharmóniu vedie Angličan.
Našťastie, mesto ešte stále láka cudzincov, ale čoraz častejšie počúvam o takých, ktorí sa mu obracajú chrbtom, najmä pre správanie sa cudzineckej polície.
Urbaník: Chýba mi socha pre povstaleckých generálov Čítajte V Bratislave si viem predstaviť budhistický chrám aj mešitu, ak si to budú príslušné náboženské komunity želať. Základné práva a slobody ústava zaručuje všetkým."
7. V meste žijú ľudia z rôznych kútov. Tí na domácich nadávajú a nevraživosť funguje aj opačne. V čom tkvie podľa vás problém?
"Žiť v meste sa treba naučiť. Vyžaduje to aj veľkú toleranciu, jeden zo základných prvkov otvorenej spoločnosti.
Našťastie, existuje množstvo pozitívnych príkladov, keď sa obyvatelia pokúšajú meniť mesto k lepšiemu sami zdola. Napríklad tým, že skrášlia svoj dvor, ulicu, opravia telocvičňu a podobne.
Túžili sme spoznať svojich susedov v dome na Štefánikovej, tak sme s manželkou zorganizovali detské letné kino na dvore. A na výročie republiky 28. októbra sme v našom byte urobili deň otvorených dverí, postupne prišlo sto ľudí, ktorí počúvali rozprávanie historikov a našich spoluobčanov, ktorí prežili holokaust. Domov sa rodí z dôvery."
8. Potrebuje Bratislava metro?
"Nie. Postačilo by výrazne posilniť električkovú dopravu a napojiť ju na prímestské vlaky. Väčšina mojich európskych priateľov z veľkomiest nemá a ani nechce mať auto.
Bratislavské metro som však stvoril vo svojej prvej detskej knihe. Má štrnásť zastávok a cestuje aj v čase."
Navrátil považuje cyklistickú sieť za katastrofálnu. Čítajte 9. Ktorému zaniknutému miestu v Bratislave by ste rád prinavrátili život?
"Vydrici v čase, keď sa tam zastavil hrdina románu Doktor Faustus od Thomasa Manna. Pôvodná Židovská ulica musela byť fascinujúca.
Dnes z nej zostal len úbohý fragment, ale aj ten, našťastie, ožíva."
10. Povedzme, že máte stotisíc eur na to, aby ste v meste niečo zmenili. Na čo by ste ich dali?
"Na rozvoj aspoň niekoľkých knižníc, ktoré sú vo väčšine mestských štvrtí v katastrofálnom stave. Pritom práve tam by sa mohla začať komunitná zmena zdola."
