BRATISLAVA. V Starom Meste pribudlo nové námestie. Novovzniknutý priestor v rámci administratívno-obytného komplexu medzi Mýtnou a Radlinského ulicou sa volá Námestie Mateja Korvína.
Vytvorí prepojenie medzi Mýtnou a Radlinského ulicou. Z juhovýchodnej strany bude lemované ulicou Radlinského.
V Starom Meste chcú Námestie Mateja Korvína Čítajte Zo severnej, z južnej, východnej a západnej strany novovybudovanými bytovými a administratívnymi budovami. Jeho pomenovanie ešte minulý rok odobrili staromestskí poslanci.
Matej Korvín alebo Matej I. pochádzal z rodu Huňadyovcov. V rokoch 1458 - 1490 bol uhorským kráľom, od roku 1486 rakúskym vojvodom a od roku 1469 si nárokoval aj titul českého kráľa. Za jeho vlády došlo k ekonomickému a kultúrnemu rozkvetu krajiny.
Mal výrazný vplyv na vzdelanosť na území Bratislavy a dnešného Slovenska založením univerzity známej pod názvom Academia Istropolitana v roku 1465. Tá sa počas doby svojho fungovania stala významným centrom vzdelanosti a kultúry Uhorska a na jej pôde pôsobili viacerí významní európski učenci.
Vzniku novej univerzity v období končiaceho sa stredoveku predchádzalo udelenie pápežského súhlasu. Ten v roku 1465 udelil Jánovi Pannoniovi pápež Pavol II.
Na jeho základe začala v roku 1467 vyučovanie po vzore Bolonskej univerzity Universita Istropolitana, neskôr známa ako Academia Istropolitana. Mala štyri fakulty – teologickú, právnickú, lekársku a filozofickú. Najväčší rozmach krátkej histórie sa datuje do rokov 1467 – 1471.
V čase, keď kráľa zaujímala viac zahraničná politika ako rozvoj univerzity, začala upadať. Po smrti Mateja Korvína kráľ Vladislav II. Jagelovský, ani Maximilián, rakúsky panovník, nemali záujem udržať školu, ktorá konkurovala univerzite v neďalekej Viedni. A tak Istropolitana okolo roku 1490 zanikla.
Sídlom univerzity bol Gmaitlov dom na Ventúrskej ulici, k nemu dal kráľ dobudovať v mieste kráľovských záhrad ďalšie budovy. Dnes v časti gotickej budove niekdajšej Istropolitany – národnej kultúrnej pamiatke – sídli Vysoká škola múzických umení.
Ako pedagóg na univerzite pôsobil astronóm Ján Regiomontanus a ďalšie významné osobnosti tej doby.
