BRATISLAVA. Novelou všeobecne záväzného nariadenia (VZN) schválili poslanci bratislavského Lamača na sobotňajšom rokovaní miestneho zastupiteľstva zmenu v sadzbách miestneho poplatku za rozvoj.
Po novom je v rámci všetkých kategórií stavieb výška poplatku stanovená na zákonné maximum 35 eur za štvorcový meter.
Starosta Lamača Baňacký chce dať väčší priestor podnetom od občanov Čítajte "Ide o praktický dôvod vychádzajúci z faktu, že Lamač má deficit v mnohých veciach týkajúcich sa základnej infraštruktúry, a navyše sú tu rozvojové lokality, ktoré si budú vyžadovať vybavenie touto základnou infraštruktúrou prakticky od nuly. Nemôžeme si preto nechať ujsť peniaze z takého legitímneho inštitútu, ako je miestny poplatok za rozvoj," ozrejmil dôvod novely starosta Lamača Lukáš Baňacký.
"Dôležité je, že nehovoríme len o prioritách, ktoré chceme v nasledujúcich rokoch urobiť, ale uvedomujeme si aj to, že tieto investície musia byť i rozpočtovo kryté," dodal.
Rozvojový poplatok
V doteraz platnom nariadení, ktoré bolo účinné od marca 2017, bol v Lamači znížený poplatok pri stavbách na bývanie (15 eur) a tiež pri tzv. ostatných stavbách (napríklad samostatne stojace garáže, rekreačné stavby či záhradné chaty), kde stanovili poplatok 25 eur.
V ďalších kategóriách stavieb boli sadzby identické s tými, ktoré prijali poslanci hlavného mesta SR Bratislavy ešte na konci roka 2016 - pri stavbách na pôdohospodársku produkciu desať eur za štvorcový meter, pri priemyselných stavbách 25 eur za štvorcový meter a pri stavbách určených na podnikanie a zárobkovú činnosť 35 eur za štvorcový meter.
Každá z mestských častí, ktoré sa rozhodli zaviesť miestny poplatok za rozvoj (podľa zákona je fakultatívny), si mohla určiť samostatne sadzby poplatku podľa špecifík svojej lokality.
Využitie poplatku
Miestny poplatok za rozvoj, ktorý platia stavebníci po vydaní právoplatného stavebného povolenia, môžu samosprávy podľa zákona využiť na úhradu kapitálových výdavkov v súvislosti s výstavbou zariadení sociálnej a zdravotnej starostlivosti či športových a kultúrnych služieb, ale aj na výdavky na realizáciu dopravnej infraštruktúry či starostlivosti o zeleň.
Od poplatku sú oslobodené stavebné povolenia naviazané na údržbu, opravu a rekonštrukciu stavieb, pri ktorých sa nemení ich celková výmera a účel.
Poplatok sa nevzťahuje ani na stavby sociálnych služieb a bývania, zdravotníckych zariadení, vzdelávacích či kultúrnych inštitúcií, poplatok sa nevyberá ani v prípade stavieb slúžiacich na obranu štátu. Od poplatku sú oslobodené tiež stavby slúžiace na športové účely.
V hlavnom meste sú vyberateľom a správcom poplatku mestské časti. Z poplatku si nechávajú 68 percent, 32 percent ide hlavnému mestu.
