BRATISLAVA. Spisovateľ Michal Hvorecký si vo fantázii ovplyvnenej realitou nášho mesta vymyslel metro. Má štrnásť zastávok a dá sa s ním v knihe Bratislava – Čarovná metropola cestovať aj do minulosti a budúcnosti.
„O metre som počúval celé detstvo. Mojej starej mame dokonca v starej Petržalke preň zobrali záhradu. Metro sa nepostavilo a záhradu nám nikdy nevrátili, ale povedal som si, že kniha je príležitosťou konečne metro vytvoriť a vydať sa na zázračnú jazdu,“ hovorí spisovateľ Michal Hvorecký.
S myšlienkou vydať obrázkovú knižku o Bratislave prišiel vydavateľ Peter Michalík pred približne šiestimi rokmi.
„V tom čase som veľa cestoval a videl som knihy, ktoré rôznymi zaujímavými spôsobmi vťahujú človeka do spoznávania toho-ktorého mesta,“ ozrejmil Michalík, ktorému takáto knižka o Bratislave chýbala.
S nápadom sa podelil s Michalom Hvoreckým. Tomu sa myšlienka zapáčila a keďže ho manželka už roky popchýnala k tomu, aby konečne niečo napísal aj pre ich deti, mal tak dvojnásobnú motiváciu.
Jej reálny vznik sa však roky odkladal. Až túto jar, keď Petrovi Michalíkovi padli do oka originálne ručné a digitálne kresby Simony Čechovej, nápad znovu ožil.
Krst knihy Bratislava - Čarovná metropola (zdroj: Zora Paulíniová)„Bol to výborný tip. Už veľmi mladá si vytvorila svojský štýl. Hneď sme si ako tím sadli. Všetko začalo pasovať dokopy,“ zaspomínal Michal Hvorecký.
Všetci traja sa pravidelne asi pol roka stretávali a premýšľali, čo a ako v knihe z mesta zobraziť.
„Spoločne sme od bodu nula vymýšľali koncept, ako by mal príbeh fungovať, akým spôsobom predstaviť jednotlivé miesta Bratislavy, ktoré z toho veľkého množstva miest, ktoré máme radi a ktoré sú pre mesto charakteristické, do knihy zaradiť a s ktorými sa naopak, so slzami v očiach rozlúčiť,“ povedal Peter Michalík.
Simona Čechová dodáva, že chceli vytvoriť krásnu knižku o meste, v ktorom žijú a ktoré majú radi, napriek tomu, že ona ani Peter Michalík z neho nepochádzajú. Sama ešte počas strednej školy žila rok v USA a vysokú školu absolvovala vo Veľkej Británii.
„Popravde mi je dosť cudzie, ak sa ľudia delia na to, či sa v meste alebo v štáte narodili alebo nie. Pre mňa bolo vždy zaujímavé obklopovať sa ľuďmi z rôznych kútov sveta. Nikdy som si to obzvlášť neuvedomovala. Až teraz, keď sa spätne nad tým zamyslím, tak to bolo pre mňa vždy prínosné,“ hovorí.
Sama má Bratislavu, napriek jej rôznym väčším či menším nedostatkom, veľmi rada a aj po siedmich rokoch, čo tu žije, ju stále baví objavovať ho.
„Je to mesto, ktoré má svoju históriu aj prítomnosť a verím, že aj lepšiu budúcnosť,“ hovorí.
Peter Michalík je pôvodne z Trenčína. Je jedným z tých, ktorí do Bratislavy prišli za vzdelaním. Najprv študovali a potom sa tu rozhodli ostať.
„Kľúčovou okolnosťou v mojom utváraní si vzťahu k tomuto mestu bol sprievodcovský kurz po Bratislave, ktorý som spolu s jednou kamarátkou absolvoval, keď sme boli asi druháci na vysokej škole,“ povedal Peter Michalík.
Michal Hvorecký sa v Bratislave narodil. Mesto miluje kritickou láskou a opakovane sa mu venuje vo svojich dielach.
Nielen po slovensky
Bohato ilustrovaná knižka vyšla vo vydavateľstve Petra Michalíka Monokel túto jeseň. Okrem slovenčiny aj v angličtine a francúzštine.
„Francúzsku verziu sme vydali v spolupráci s Literárnym informačným centrom ako prezentáciu Bratislavy na budúcoročnom knižnom veľtrhu v Paríži. Na ňom bude Bratislava čestným hosťom,“ ozrejmil Michalík. Veľtrh bude v marci.
Vydavateľstvo plánuje knižku vydať aj v ďalších jazykových mutáciach. Uvažujú napríklad o nemčine, pretože týmto jazykom sa po dlhé roky v trojjazyčnom Prešporku hovorilo.
Dunajská, Tajomná či Nežná
V knižke dievčatko Alma, ktorá je v Starom Meste na prázdninách u starého otca, spolu so svojím najmilším bratrancom Damiánom skúmajú Bratislavu. Spoločnosť na objaviteľských výletoch po meste im robí nezvyčajné zvieratko - africký ježko.
„Psy a mačky sú klišé v tucte detských kníh. A to sme nechceli. Ježko je fascinujúci tvor, ktorý sa všeobecne trocha podceňuje. Je to múdre a rozvážne zviera a má krásnu podobu,“ vysvetlil Michal Hvorecký.
Z pivnice dedkovho domu sa každý deň nechajú odviezť metrom do inej stanice. Na Dunajskej im dedko vysvetlí, že bez Dunaja by Bratislava nevznikla.
Na Tajomnej sochár Franz Xaver Messerschmidt k svojim presláveným charakterovým hlavám, ktorých väčšinu vytvoril v dnešnej Bratislave, pridá ešte jednu – ježkovu.
Na Miletičke si dajú ázijskú polievku phobo a neobídu ani hlavnú vlakovú stanicu.
Zastávka Nežná pripomenie nedávnu brutálnu minulosť, keď vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej znova vyhnali na Námestie SNP tisícky Slovákov.
„Zakaždým, keď na tom námestí stojím, spomeniem si, že som tam ako dieťa zažil Nežnú revolúciu a odvtedy množstvo iných demonštrácií. Pri viacerých som stál aj na pódiu. Tie akcie sa stali súčasťou kolektívnej pamäti nielen pre Bratislavčanov. Zdalo sa mi, že to nemôžeme vynechať,“ vysvetľuje Michal Hvorecký, prečo v knižke reflektujú aj súčasné dianie.
Aj jeho rodina tohtoročné protesty prežívala veľmi intenzívne. Aby na nich mohla byť aj jeho manželka, brávali na ne aj svoje deti. A snažili sa im vysvetliť, prečo je to dôležité a že to robia aj pre ne.
Posledná zastávka, kam sa metrom vydajú, sa volá Budúcnosť. Metro vysadí pasažierov v roku 2119. Obytné veže od architektky Zahy Hadíd už stoja a dopravné zápachy v meste vyriešili lietajúce taniere a hyperloop vtipne označený logom dnešného Dopravného podniku Bratislava.
Nielen turistické top 10
Knižku možno napriek rozprávkovej dávke fantázie poňať aj ako netradičného moderného sprievodcu po Bratislave. Na prednej dvojstrane je mapa metra s nápaditými ikonkami označujúcimi vizuálne charakteristické miesta v meste.
Do ilustrovaného zoznamu na poslednej dvojstrane autori vybrali menej známe miesta. Čitatelia tak popri Hrade a Dóme Sv. Martina nájdu aj obytný súbor Unitas na Šancovej, obytný blok Avion či osobnosť Wolfganga von Kempelena.
„Nechceli sme len klasických top 10 historických pamiatok. Vybrali sme hlavne také miesta, ktoré nás inšpirujú a kde naozaj žijeme svoje mestské príbehy. Bratislava má veľa čo ponúknuť, len o tom často ani Bratislavčania nevedia,“ hovorí Michal Hvorecký.
Metro v Bratislave
- prvé zámery postaviť ho siahajú do roku 1974
- s prípravou výstavbou sa začalo v 80. rokoch minulého storočia
- samotná koncepcia, teda aký typ metra sa postaví, sa viackrát zmenila
- v roku 2003 padlo definitívne rozhodnutie, že metro sa stavať nebude a nahradila ho električka
