Mrva odobril stavbu Lidlu dva dni pred referendom o nej

BRATISLAVA. Ľudia vo Vajnoroch šli v sobotu v historicky prvom referende hlasovať o tom, či by na frekventovanej križovatke pred mestskou časťou mala stáť predajňa reťazca Lidl.

Proti bolo 85 percent hlasujúcich. Netušili, že už dva dni pred ním odchádzajúci starosta stavbu predajne povolil.

Ján Mrva sa túžil stať bratislavským primátorom. V kampani zdôrazňoval, že nemá kauzy a že za neho hovoria výsledky vo Vajnoroch.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Zo Starého letiska sídlisko tak skoro nebude Čítajte 

V malej mestskej časti sa však ľudia búrili proti jeho rozhodnutiam o stavbe Lidlu a zmene Starého letiska na sídlisko.

Objavili sa dokonca letáky s otázkou, či si kampaň nefinancuje z úplatkov, za čo Mrva podal trestné oznámenie.

Pľuvanec do tváre?

O Lidli i novej výstavbe na letisku ľudia zorganizovali referendum. Konalo sa v sobotu. V pondelok vyšla najavo informácia, že Mrva ešte pred ním podpísal stavebné povolenie pre Lidl. Radnica ju zverejnila na úradnej tabuli.

"Je to pľuvanec do tváre," zhodli sa viacerí na sociálnej sieti. Voči Mrvovmu rozhodnutiu sa odvolajú.

"Verejne na októbrovom zastupiteľstve som prezentoval ja aj stavebný úrad skutočnosť, že referendum nemá vplyv na stavebné konanie," reagoval pre SME Mrva.

Dodal, že už bolo "dávno po lehote". "Po splnení podmienok je starosta povinný rozhodnutie podpísať, nemôže ho svojvoľne zdržiavať," dodal.

Bývalá starostka Vajnôr, ktorá sa v prípade angažuje, Mrvov postup vníma ako účelový a nezákonný. "Mal viacero dôvodov na to, aby stavebné konanie bolo naďalej prerušené," myslí si Anna Zemanová, dnes poslankyňa NR SR (SaS).

Podľa nej v termíne, kedy Mrva povolenie podpisoval, nebolo právoplatné rozhodnutie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

"To nedáva zákonný dôvod stavebnému úradu prerušiť stavebné konanie a ona to vie a zavádza," reagoval Mrva.

Žiadosť o stavebné povolenie bola podaná vo februári. Mrva tvrdí, že konanie bolo už dvakrát prerušené a už sa viac nemohlo prerušiť.

Dodal, že stavebný úrad spracoval povolenie s tým, že mal všetky súhlasné stanoviská opakovane potvrdené.

Račiansky starosta Peter Pilinský naopak podpis stavebného povolenia na nové sídlisko Rínok Rača nechal svojmu nástupcovi Michalovi Drotovánovi, lebo sa tak dohodli.

Hluk nebude

Na sociálnej sieti tiež Mrva argumentoval, že nadštandardne prijal do konania až stovku účastníkov. Protestujúci sú však nespokojní, že ich námietky zamietol. Žiadali napríklad vybudovanie protihlukových či zelených stien. Úrad však odpovedal, že podľa odborníka stavba nebude mať dopad na životné prostredie, či produkovať hluk.

V referende bolo proti výstavbe Lidlu na pozemku pri kruhovom objazde, ktorý je podľa expertov najhoršou križovatkou v Bratislave, 1456 Vajnorčanov.

Podobný počet Mrvu pred štyrmi rokmi zvolil za starostu. Primátorské voľby ukázali, že počet voličov vo Vajnoroch mu klesol o tretinu.

Súčasného starostu Michala Vlčeka zvolilo 1327 ľudí. Tvrdí, že si vyžiadal dokumentáciu a problém bude konzultovať s nezávislým právnikom. Doteraz bol pritom šéfom vajnorskej stavebnej komisie.

Chcú ho inde

Referendum bolo neúspešné, jeho výsledky tak nie sú záväzné. Hlasovala v ňom však viac ako tretina dospelých Vajnorčanov.

Ľudia z petičného výboru Lidl chcú na inom mieste, nie v blízkosti rodinných domov a s napojením na problematickú križovatku. Doprava totiž vo Vajnoroch kolabuje skoro každý deň.

Zastala sa ich aj krajská prokuratúra. Výstavbu predajne na pozemku, označenom aj ako zeleň, označila za neprípustnú.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Vajnory odmietli zmenu letiska na sídlisko Čítajte 

Prokuratúra napadla rozhodnutie mesta, ktoré najprv zamietlo Lidl vo Vajnoroch, potom odsúhlasilo. Teraz rozhoduje Najvyšší súd, termín ale nie je známy.

V lete mesto zamietlo stavbu Lidlu v Rusovciach na podobnom území.

Lidl sa nám od septembra nevyjadril k tomu, či je ochotný projekt prehodnotiť. Pozemok, kde má stáť, mu nepatrí. Do uzávierky neposlali ani reakciu na výsledky referenda.

V ňom sa ľudia vyslovili aj proti tomu, aby radnica nahradila územný plán zóny z roku 2013, kde má Lidl stáť, novým z roku 2016, ktorý podľa petičného výboru vychádza z projektovej dokumentácie Lidlu. Proti bolo 86,39 hlasujúcich, čiže 1485 ľudí.

Dopravná zápcha na kruhovom objazde vo Vajnoroch vo štvrtok napoludnie. Vľavo má stáť predajňa Lidlu. (zdroj: Michal Szalay)

Zmarené referendum?

Viacerí ľudia z Vajnôr hovoria, že Mrva referendum zmaril. Okrem spochybňovania ho odmietol spojiť s voľbami, ako chcel petičný výbor.

V novembrových komunálnych voľbách vo Vajnoroch hlasovalo 55,64 percenta voličov. Ak by hlasovali aj v referende, bolo by platné. Teraz v sobotu prišlo 35,91 percent voličov.

"Vyhlásením referenda na dátum necelý mesiac po komunálnych voľbách, v adventnom čase kedy sa vo Vajnoroch konal Vianočný bazár, lampiónový sprievod a pre katolíkov aj cirkevne prikázaný sviatok bolo z jeho strany vedomé s cieľom zmariť referendum," myslí si exstarostka Zemanová.

"Jednoznačne termín referenda bol "zmarený" a tým aj samotné referendum," hovorí aj člen petičného výboru Juraj Ondruška, bývalý vajnorský opozičný poslanec, ktorý neúspešne kandidoval na starostu.

Mrva pritom ešte v septembri o spojení hlasovaní hovoril. Tvrdil, že ak by boli voľby a referendum v jeden deň, obecnú pokladnicu Vajnôr by to stálo dva krát po 5900 eur, lebo všetko treba robiť dvojmo.

Neskôr však prišiel s tým, že to nie je možné. Vypýtal si totiž niekoľko stanovísk. Riaditeľka odboru volieb ministerstva vnútra Eva Chmelová mu spojenie volieb s referendom neodporučila pre organizačno-technické zabezpečenie, ale aj pre to, že témy referenda boli súčasťou volebných programov opozičných kandidátov, členov petičného výboru.

V právnej analýze, ktorú si dala radnica vypracovať, sa pritom uvádza, že zákon otázku konania referenda a volieb v jeden deň nerieši a rozhodnutie o tom je výlučne na rozhodnutí miestneho zastupiteľstva.

Ministerstvo vnútra SME napísalo, že voľby a referendum nemožno zlúčiť do jednej volebnej miestnosti. "Je potrebné dbať na to, aby sa zabezpečila v prvom rade zákonnosť a nerušený priebeh volieb, aby nedochádzalo k ovplyvňovaniu voličov nedovolenou volebnou kampaňou v čase moratória."

Inde to šlo

V Karlovej Vsi v roku 2016 so spojením referenda s parlamentnými voľbami problém nemali. Dôvodom bolo, že chceli, aby sa referenda zúčastnila potrebná nadpolovičná väčšina ľudí.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Referendum v Karlovej Vsi je neplatné Čítajte 

"Ide o postup v súlade so zákonom," vraví hovorca Karlovej Vsi Branislav Heldes.

"V jednej miestnosti voliči rozhodovali o zložení parlamentu, v druhej miestnosti o otázkach, ktoré sa priamo dotýkajú života v Karlovej Vsi - rezidentské parkovanie a prevádzkovanie herní," dodal.

Nakoniec bolo neplatné, lebo prišlo 42,6 percenta voličov. Drvivá väčšina hlasovala za zákaz prevádzkovania hazardných hier na území mestskej časti a nadpolovičná väčšina bola za zavedenie rezidenčného parkovania.

Vedenie Karlovej Vsi i niektorí poslanci však jeho výsledky aj tak vnímalo ako podstatné pre ich rozhodovanie a o pár mesiacov začalo zavádzať nový systém parkovania.