Polícia: Robíme všetko, čo môžeme

Na stretnutí občanov s políciou bolo v stredu popoludní viac policajtov a novinárov ako občanov. Prvé dva rady v malej sále Domu kultúry v Dúbravke a rečnícky stôl obsadili práve policajti a novinári, asi 20 miest patrilo občanom. Ďalšími návštevníkmi boli pracovníci magistrátu, Slovenského Červeného kríža, s ktorými Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave spolupracuje na niektorých projektoch pre deti. Za rečníckym stolom sedel prednosta krajského úradu a jeho zástupca, policajný viceprezident a riaditeľ a zástupca krajského policajného riaditeľstva. V hľadisku boli zástupcovia dopravného inšpektorátu a piati riaditelia z okresných policajných zborov. Nečudo, že mnohí z nich sa počas dvojhodinovej diskusie ani nedostali k slovu. Takmer dve hodiny rozprával len riaditeľ krajského riaditeľstva Jozef Fruček.

Z hľadiska sa najčastejšie ozývali učiteľky – zaujímali sa najmä o akcie, ktoré policajti už tradične pripravujú pre školy, a o to, či by nemohli preventívne hliadkovať pred školami, aby sa zabránilo predaju a užívaniu drog. „Samozrejme, určite,“ odpovedal bez rozmýšľania policajný riaditeľ zo štvrtého okresu. Celá diskusia sa niesla v duchu: robíme všetko, čo môžeme, ak sa niečo nedá – napríklad vyháňať prostitútky zo stredu mesta – je to problém nedostatočnej legislatívy.

Potvrdiť to mali aj čísla – minulý rok bolo v kraji evidovaných 18 600 trestných činov, čo je o 900 menej ako v roku 2000. Policajti, najmä riaditeľ Fruček, mali obdivuhodnú snahu odpovedať na všetky otázky a suplovali aj starostu Dúbravky. Ten sa na otázkach svojich obyvateľov často zabával. „Čo sa dá urobiť s majiteľmi psov, ktorí vodia psy do lesa bez náhubku a vodidla. Často idem po chodníku a stretnem vlčiaky, ktoré sú ďaleko pred svojimi majiteľmi, priateľovi už skočili do kolena a dnes je invalid.“ Starosta Peter Polák, červený od smiechu, len poznamenal: „Horšie je, ak ide po chodníku oproti žena.“ (haj)